My dvaja [UPRAVUJE SA]

17.

Už zajtra nastane ten deň, kedy sa všetko zmení. Will zostáva ešte v LA. Predsa len, potrebuje dokončiť strednú a odmaturovať. A navyše tu má aj Samanthu a všetkých z partie.

Dozvedel sa to Tailor a Jasmine a tí naozaj nadšení neboli. Nečudujem sa, nadšená nie som ani ja. Vôbec.

Posledný deň, kedy navštívim školu.

„Ahoj Jasmine" poviem nesmelo.

„Molly" usmeje sa a objíme ma.
Chýbalo mi jej objatie.

Objatie od najlepšej kamarátky, s ktorou sa nebudeš už tak často stretávať.

„Bože, fakt nemôžem uveriť,že toto je posledný deň čo som tu.."
„Ani ja Molly a vieš, že by som ťa tu najradšej držala aj nasilu! Ach doriti."
„Ja viem.. Keby je to také jednoduché.."

Môj posledný školský deň prebehol rýchlo, až priveľmi rýchlo. Rozlúčila som sa so spolužiakmi a prekvapivo aj s učiteľmi.

Dnes som v škole nevidela vôbec Brooklyna, no snáď je všetko v pohode.

„Mama, už som tuu!" zakričím keď vojdem dnu.
Všade samé krabice. Nie je ich síce až tak veľmi, keďže väčšinu už pobrali do San Francisca, ale predsa len.
„Zlatko, choď si ešte dobaliť posledné veci do izby!"

Vojdem do izby. Spomienky. Spomienky na detstvo, na začínajúcu pubertu, spomienky na všetko to, čo už bude za mnou. Minulosť. Nie. Nie je to minulosť aspoň nie to, čo sa týka jeho.

Nezvládnem to. Sadnem si na zem a rozplačem sa.
„Neplač, Molly" sadne si ku mne Will a objíme ma.
„Vieš,že to nie je jednoduché, však?"
„Chápem ťa, len to ber z tej lepšej stránky"
„Lepšej?"
„Hej"
„Žiadna lepšia nie je.. A to je na tom najhoršie. Opustím kamarátov, školu na ktorú som si zvykla, Brooklyna.."
„No, dobre, ale uvidíš,že si zvykneš aj na druhej škole. A čo sa týka Brooklyna, tak jemu problém nerobí za tebou chodiť čo i len každý víkend."
„Ale aj tak to bude také,že sa nebudeme vídať každý deň..ani s tebou."
„Nemysli na to už, fajn?"

Dobalím si posledné veci a fotky do krabíc a krabice odnesiem do auta.

„Ahoj!" zakričí na mňa už dosť známy hlas. Otočím sa, krabice položím na zem a rozbehnem sa.
„Brooklyn" objímem ho a on mňa tiež.
„Pomôžem ti s krabicami?" pousmeje sa.
„Netreba, toto bola posledná" poviem.
„Uvidíš,že to nebude také hrozné" usmeje sa. Pousmejem sa.
„Budeš mi chýbať," poviem.
„Aj ty mne, zlato" povie, pohladí ma na tvári a vlepí mi bozk na čelo.

„Ahoj" povie blížiaci sa Will.
„Čauko" povie Brooklyn a podajú si ruky.
Brooklyn obkolesí ruky okolo mojich bokov zo zadu.
„Si to nedoriešil." povie Brooklyn.
„Čo som nedoriešil?"
„No, so Samanthou"
„Sorry, ale už by som mala ísť Brooklyn." poviem.
„Prečo?" spýta sa prekvapene.
„Nechápem o čom sa rozprávate, tak vás nebudem otravovať" pretočím nad tým očami.
„Bože, dobre, to je jedno, ale zostaň tu chvíľku. My budeme mať ešte kopec času na rozprávanie," povie Brooklyn naliehavo.

„Fajn." poviem a pousmejem sa.
„Budeš mi veľmi chýbať." povie a silno ma objíme.
„Aj ty mne, ani si nevieš predstaviť ako.." moju hlavu si zaborím do jeho ramien.
„Milujem ťa, láska." povie a ja sa usmejem.
„Aj ja teba, láska." zasmejem sa.
„Čo sa smeješ?" uchechtne sa.
„Je to chutné, ako si vravíme navzájom láska." usmejem sa a štipnem ho na líce.
„Auch!" uškrnie sa.

Zrazu zatrúbi otec.
„Asi už je čas. Milujem ťa! Prosím volaj mi. Nezabudni na mňa."
„Ako by som mohol zabudnúť. Nezabudnem, láska." povie a silno ma pobozká.

Som zvedavá na môj život v novom meste.
V San Franciscu.