The Last Love

18.časť

Všetky veci som už mala nahádzané v taške. Bola som odhodlaná odísť z domu kde som mala toľko spomienok za tak krátky čas.

Z otvoreného okna som počula ako tá neznáma baba naštartovala auto a odišla. Čakala som , že o pár sekúnd sa otvoria dvere a vních bude on. Ten čo mi zlomil srdce na milion kúskov. Ten čo ma nechal padnúť na dno. Čo sa tváril , že je môj strážny anjel. Som taká naivná. Z mojích očí znova začali padať slzy. Nemohlo sa to zastaviť. Moje nohy ma už nevládzu uniesť. Moje srdce už nevládze ďalej byť a moja myseľ ďalej myslieť. Pozrela som sa do zrkadla. Nikdy som sa takto nevidela. Taká zničená. Bojím sa. Ako veľmi sa bojím. Čo bude somnou. Všetko som stratila , čo som mala , čo bolo premňa najdôležitejšie. Je to všetko preč. A čo ak je to navždy preč? Čo ak zostanem naozaj navždy sama.

„Emily?"

Počula som jeho hlas. Och nie. Rýchlo som si utrela slzy a tvárila som sa akoby nič. Moja tvár bola ako z kameňa. Žiadne pocity a ani emocie.

„Čo chceš?"

„ Kdejdeš? Prečo máš všetko zbalené? Čo sa stalo? Niekto ti volal?"

„Nie nikto mi nevolal. Nemá mi ani kto volať vieš? Ktoby už MNE volal?! Keď nikoho nemám a pre nikoho nič neznamenám?! A kdejdem? Sama neviem. Preč! Ďaleko od teba. Nechcem ťa už ani vidieť!

„Čo? Čo som spravil?"

„ Ty nič. No tvoje slová áno. Tvoje slová ma zničili. Si spokojný?! Chcel si toto? Páči sa ti to? Keď ti dievča leží pri nohách a si preto dievča všetko v jej živote? Škoda , že to čo som cítila bolo skutočné a to čo si ževraj ty cítil samá faloš! HAH zabudla som ...NIČ PRE TEBA NEZNAMENAM!!!"

„Ja som to tak nemyslel? To čo cítim ktebe je skutočné!!! Milujem ťa! To čo som vravel Ivane to bolo preto aby ti neublížili. Nevieš čo sú to za ľudia. Dokážu človeka aj zabiť. Nechcem aby sa ťa chytily. Bojím sa o teba a chcem ťa chrániť. Si naoazj všetko čo mám. Prosím ver mi...prosím"

„ Kto si?! Kto sakra si?! Prečo by mne mali ublížiť keď si ma spoznal pred nedávnom. Skvôr by mali ubližiť tvojím rodičom a súrodencom a nie mne. Ochraňuj svoju rodinu a nie mňa."

„Chcel som... Moja rodinu už neexistuje chápeš? Zničili ju. Tak isto som sám ako ty. Preto som ti chcel pomôcť. Chcel som aby si tak isto nebola sama ako ja. „

„Ty nemáš rodinu? Kde je?"

„ Pred rokom havarovali na aute a boli na mieste mrtvy. Polícia mi povedala , že brzdy boli povolené. Plnou ranou napálili do zvodidiel. Stratil som ich navždy. Nemohol som nič spraviť. A všetko je to len a len moja vina. Keby som sa nezaplietol s takými ľudmi tak moja rodina stále žije."

„Počkaj. Takže to čo si mi napísal to listu , že si bol bratovi po lieky tak to nebola pravda?! Klamal si mi?!"

„ Ano. Nemohol som ti napísať pravdu. A ani ti ju nemôžem povedať. Prepáč."

„ To je aj mne lúto. Nebudem žiť s niekým koho nepoznám a kto mi ešte aj klame! Si samá faloš! Daj mi pokoj!"

„Emily! Ty to nechápeš oni ťa zabijú!!!"

No to určite. Všetko si vymyslel len aby som tu zostala. Verila som len to z rodičmi nič viac. Určite tá Ivana bola jeho priateľka alebo milenka. Len to chcel zatajiť.

Otvorila som dvere. Vonka bolo príjemne teplo. Konečne som cítila čerstvý vzduch. Pomaly som kráčala dole ulicou a všímala som si všetko naokolo. Aké boli domy. Akej boli farby. Či mali veľkú záhradu alebo malú , či mali v záhrade hojdačky alebo nejakého psa alebo mačku.

V mojích ušiach zaznel známy zvuk. Tie pneumatiky. Ten zvuk pesničiek. Otočila som sa a videla som presne to isté auto čo ma zrazilo. Ako je to sakra možné??? Myslela som si , že to bol Alex a že ma prišiel presvedčiť aby som sa vrátila. No bola som na veľkom omyle...

prepáčte sa chyby :)