III.

232 33 0
                                    


Po lícach sa jej kotúľajú slzy.

Krv, jeho mŕtve bezduché telo. Prázdny pohľad v očiach.

Zavrtí hlavou a pretrie si oči.

Nemala by si teraz myslieť na také hlúposti. Nič sa mu nestalo. Jednoducho si kdesi zapatrošil telefón, to sa stáva.

Natiahne sa po telefóne.

Nemala by ho otravovať. Bude si myslieť, že je stíhačka.

Ale potrebuje vedieť, že je v poriadku.

Ozve sa, keď si nájde správy a zmeškané hovory.

Ale čo ak sa mu práve teraz niečo stalo?

Vyťuká jeho číslo a prikladá si mobil k uchu.

Ozaj posledný raz.

„Volané číslo je dočasne nedostupné. Zavolajte neskôr, prosím."

Melancholická dystopiaWhere stories live. Discover now