Ja,Anjel On,Anjel (Gay Love Story)

Mením pravidlá

Prásk! Buchli dvere od vchodu a ja som sa vyľakane zobudil. Ani som nevnímal, že som zaspal na trámoch.

Pomaly som roztvoril oči a potichu sa nahol, aby som dostal prehľad nad situáciou podomnou.

Zbadal som ako jeden smrtiak otvoril dvere a stojí pri nich. Do miestnosti vošiel Deš...eh Fuego s táckou s veľmi pekne naservírovaným kuraťom s ryžou.

Položil ju na posteľ, ale ja som sa strmo pozrel na otvorené dvere a fascinovane som sa na ne zadíval.

Mohol by som z tadiaľto veľmi rýchlo vyletieť. Stačilo by len dobrý odraz, správny uhol odletu a bol by som voľný...

Ale celá budova je nebezpečne zabezpečená. Som stále v nevýhode a nepoznám ju až tak dobre, aby som vedel zmapovať cestu späť...

Keď tu zostanem, je však možnosť, že ma Fuego pripravý o rozum a neskôr o život. Možno, že aj v jedle je jed.

Lenže dokým som tu, môžem ho zvnútra rozoštvať. Môžem ho pripraviť o presvedčenie, sebadvôveru a môžno...

Je to hop alebo trop. Teraz alebo nikdy. Chcem to ryskovať? Ak sa mi to nepodarí, mohol by som skončiť mŕtvy. Je malá pravdepodobnosť, že to zvládnem. Nemôžem.

So smutným pohľadom som sledoval na otvorené dvere a na Smrtiaka, ktorý sa bezočivo otočil a zatvoril za sebou.

Jedlo, ktoré bolo položené na posteli rozvoniavalo a ja som bol hladný, lákalo ma to. Ale zostal som tam a sledovalo som Fuega.

Sedel na nočnom stolíku a pozeral sa hore na trámi, asi ma hľadal. Očami prechádzal z jedného na druhý a čakal som, až so mnou uzavre očný kontakt.

,,Nehovoril som ti, že nemáš rozprestierať krídla?'' povedal jeho zvyčajným podtónom, ktorý naznačoval úškrn a pritom autoritu. Nezapôsobilo.

,,Zavrel si ma tu, nudím sa, aj tak nemám čomu tu ubližovať,'' zavrčal som na neho a preskočil na ďalší trám a pomaly sa presúval ku stene.

,,Tancuješ na tenkom ľade Fénix, nepokúšaj,'' zahrozil, ale mne to už bolo jedno, nemal som čo stratiť.

,,Nebojím sa teba, ani smrti," povedal som a zošuchol som sa po stene dole. Pomaly som prešiel k posteli a ľahol si k jedlu.

Fuego ma pomaly sledoval ako som sa pustil do kuraťa a ako po chvíli zmyzol každý jeden kúsok preč.

Po dojedení som sa napil a odstrčil som svoju tácku od seba a posadil sa na postel, presne oproti neho.

,,Ďakujem by neuškodilo," pripomenul a ja som sa na to strmo postavil. ,,Ó samozrejme, veľmi pekne ďakujem, že si ma zavrel do miestnosti a bol si taký láskavý, že si ma nenechal umrieť od hladu," povedal som so sarkastickým podtónom.

On sa na to postavil a zrazu na mňa silno vyskočil a zvalil na stenu. Rukou ma chytil okolo krku, ale tlačil na moju kľúčnu kosť. Bolelo to.

,,Ja nemám problém s tebou zamiesť podlahu, Avem," zavrčal na mňa a v zlomku, malinkom zlomku sekundy som vážne pocítil strach.

Ale vtedy mi napadol, asi nie moc inteligentný, nápad, ktorý som bez rozmýšľania aj vykonal.

Nebál som sa ho, viem jeho slabinu. Viem jeho mäkkú stránku. A viem jeho plán. Nikdy sa ho už báť nebudem. Hre mením pravidlá Fuego.

Ták, snáď sa vám ďalší diel páčil a môžte mi v pohode napísať, či sa vám to páči, alebo nie :) A tiež nezabudnite na Votík! :3