V Svetlách Fotoaparátov (H.S.)

Časť tridsiata prvá

Snažil som sa kráčať čo najrýchlejšie po nemocničnej chodbe.Na konci som zbadal mamu a tak sa k nej rýchlo rozbehol.No akonáhle si ma všimla tak vstala na nohy.Na čele mala modrinu a kruhy pod očami.Taktiež som nevedel zakrývať moje slzy.Strašne som sa bál.No hlavne o Chloe a Miu.Nevedel som si predstaviť život bez nich,už nikdy viac.Vbehol som mame do náručia a začal vzlykať,odrazu som bol slabý.Nezmohol som nič."Čo sa stalo?"Pozrel som sa do jej mokrých no najmä červených očí."Nejaký idiot do nás narazil."Tentokrát to bola mama,ktorá sa hrnula do môjho náručia,nechcela sa ma vôbec pustiť."Z boku do nás narazil a ...Doktori chcú vyvolať predbežný pôrod.Ževraj nevedia ako je na tom dieťa.Akoby mu nebilo srdiečko."Ako to mama dopovedala úplne som stratil zmysel žiť.Mama začala vzlykať a ešte viac plakať.Nedokázal som byť silný.Kolená sa mi podlomili a ja som klačal na zemi s hlavou v dlaniach.Bezmocný a úplne zničený."Harry."Klakla si ku mne a začala ma hladiť,no tentokrát to vôbec nepomáhalo."To nemôže byť pravda,kde je?"Venoval som jej vážny pohľad a snažil sa postaviť."Na sále.Musíme počkať."Vzala ma za lakeť a pomohla mi sadnúť.Nakoniec si tiež sadla ku mne a oprela sa o moje rameno.

"Prepáčte pani."Mama sa odtiahla a moje rameno ovalil chlad.Pomaly som pootvoril oči a dúfal,že to bol len zlý sen."Operácia prebieha.Dieťa ide von dobre,ale Chloe."Rýchlo som sa postavil a snažil sa predýchavať doktorové slová."Snažíme sa ale..."Pristúpil som k doktorovi a schmatol ho za lem trička a pritiahol si ho."Spravíte všetko aby zostala nažive!"Predcedil som pomedzi zuby a nahodil smrteľne vážny pohľad."Harry!"Skríkla mama a odtiahla ma od doktora.Doktor mi iba prikývol a rýchlo odišiel."To si nemusel."Chytila ma za rameno a pritiahla si ma k sebe."Ale áno."Zavrčal som a znovu sa posadil.No akonáhle som si sadol sa k nám rozbehla Gemma.Bohužiaľ som nemal toľko síl aby som za ňou šiel a objal ju."Kde si toľko bola?"Zvýšila hlas mama a priblížila sa k nej."U Tommiho."Gemma zašepkala a nahla sa ku mne.Objala ma a ja som zacítil jej prvé slzy."Bude to dobré."Prstami mi prehrabla moje kučeravé vlasy a stále ma objímala."Musí."Zašepkal som a odtiahol ju od seba.

Stál som pred jej nemocničnou izbou a sledoval ju cez okienko.Bál som sa vstúpiť a vidieť ju zblízka.Srdce mi rýchlo bilo a moje obavy sa zhoršovali.Okolo seba mala samé hadičky.Nebol to teda pekný pohľad.Ani nám nepovedali či je Mia nažive.Nevieme nič.Zrazu zo zadu na mojom ramene pristála ruka.Mykol som sa a na tú dotyčnú osobu sa pozrel."Louis,Liam?"Presne.Obaja tam stáli so smutnými výrazmi."Počuli sme to od Gemmy.Christie rodila predvčerom a Niall zostal s ňou.Inak by tiež došli."Iba som im chápavo prikývol a znovu sa pozrel cez to malé okienko."Ako je na tom?"Opýtal sa ma Liam a ja som musel len pokrčiť ramenami.Nevedel som totiž vôbec nič."Do zadnej časti auta ,akurát na jej strane do nich nabúralo auto.Doktori chceli aby porodila predčasne.Malú vybrali,no nám ešte nič nepovedali."Po slovách sa mi hlas lámal.Nedokázal som ich vyslovovať.Až tak moc ma to bolelo.Vidieť ju takto."Najprv Christie a teraz Chloe.Život nieje fér."Zaganil Louis a sadol si na žltú stoličku hneď pri dverách.Iba som sklopil zrak a otočil sa na Liama."Poď ku mne."Znovu mi začali tiecť slzy.Liam ma objal okolo pliec a poplakal si so mnou.Vždy som vedel,že ma podržia.Aj keď sme sa rozhodli,že sa každí odsťahujeme a budeme žiť naše súkromné životy.Napriek tomu sme veľa bez seba nevydržali."Som rád že ste tu."Narovnal som sa a posadil sa vedľa Louisa."Ozaj kde je mama a Gemma?"Obom som venoval pohľad a utrel si slzy."Mama dúfala že sa Cat čoskoro preberie.Išla pre veci a Gemma musela ísť do práce.Otec je na služobke.Vie o všetkom a je mu ľúto,že nemôže doraziť."Obaja mi chápavo prikývli a Liam si tiež sadol.Všetci traja sme sedeli so smutnými tvárami a boli ticho.Nebolo to to trapné ticho.Jednoducho so mnou preciťovali a jasne vedeli,že nemám náladu veľa rozprávať.Náhle sa na nás vyrútila mladá sestrička a všetci sme jej venovali pohľad."Pán Styles?"Iba som jej prikývol a rýchlo sa postavil."Poďte za mnou."Začal som sestričku následovať.Išli sme po veľmi dlhej chodbe.Nakoniec zastala pred veľkými dverami.Tie boli od polovice presklenné.V strede bol inkubátor.V ňom ležalo prekrásne bábätko.Moje oči sa rozžiarili a mňa nezaujímalo už nič.Iba to malé bábo ktoré tam tak pokojne spalo."Vaša dcérka má 2,80 kilogramov a 48 centimetrov.Kedže šlo o predbežný pôrod maličká je trošku menšia ,ale všetko je v pohode.Je skvelo vyvinutá a žiadne problémy by sa nemali naskytnúť."Sestričkine slová som ani nevnímal.Moje oči zaujala táto malá osôbka."Môžem ísť k nej?"Nemohol som sa jej dočkať.Už z dialky je nádherná."Ou,iste."Sestra mi otvorila dvere a ja som rýchlym krokom podišiel k inkubátoru.Cez malý otvor som sa jej dotkol.Pokojne spala a vyzerala akoby sa usmievala.Mala priam dokonalú tvár a hebkú pokožku.Krajšie bábo som ešte nikdy nevidel.Jej malá tvárička a ten noštek.Dokonca tie malé prstíky a nožičky.Toto je moja druhá láska.Jedna z osôb ktorú už teraz milujem celým srdcom.Nie nadarmo sa hovorí,že pôrod je jediné rande na slepo kedy človek vie,že sa na prvý pohľad zalúbi.Je to svätá pravda.Moja malá princezná.Chcel by som si ju vziať na ruky a pochovať si ju."Dokedy v tom bude?"Spýtal som sa sestričky ktorá stála pri dverách.Neplánoval som jej venovať pohľad,moje oči potrili teraz mojej malej.Najkrajšej osôbke."Tak princezná,konečne sa stretávame.Chcem aby si vedela,že už nikdy nedovolím aby sa ti niečo stalo.Lebo ocko ťa veľmi miluje."Naďalej som jej držal jej maličkú rúčku.Bola tak drobná,ale naozaj krásna.Bude to to najkrajšie dievčatko na celom svete,každý ju bude obdivovať.No chcem vedieť ako je na tom Chloe.Jej malú ručičku som pustil a tentokrát sa pozrel na sestričku.Nechcel som ju pustiť,no teraz keď viem že bude a je v poriadku,tak to isté potrebujem vedieť o Chloe."Viete niečo o stave Chloe?"Nadvihol som obočie a sestra sa pozrela do papierov ktoré celú tu dobu držala v rukách."Ja sa angažujem iba v tomto oddelení.O jej matke nič neviem."Zlostne som vydýchol cez nosné dierky a vyšiel na chodbu.Priamo som si to nakráčal k vedúcemu oddelenia na ktorom bola Chloe.Pred dverami stál starší pán v bielom plášti.Niečo si zapisoval.Odkašlal som si a podišiel k nemu."Prepáčte."Ihneď mi venoval pohľad a pousmial sa."Chcem vedieť aký je stav Chloe Bailey,som tu už od včerajška a nič neviem!"Nahodil som vážny pohľad a doktor za to spýtavý."Aha.Slečna Chloe.Tu ju mám."Pozrel sa na spisy ktoré mal rovno pred nosom."Ano.Je v stabilizovanom stave,všetko by malo byť v poriadku.Bola uspatá a dieťa bolo vybrané z jej maternice.Dieťa je v poriadku a matka by mala tiež."Iba som mu prikývol a vzdialil sa."Môžem ju ísť pozrieť?"Iba mi doktor prikývol a ja som sa rýchlym krokom vybral na druhú stranu nemocnice.

"Nechoď tam Harry."Napomenul ma Louis a ja som nahodil nechápavý pohľad.Keď som sa pozrel cez malé okienko do jej izby,hneď som vedel o čom hovoril.Pri jej posteli sedel Zayn a držal jej ruku.Ona tam iba ležala a rozprávali sa.

CHLOE: 

"Neviem o nej nič.Doktor mi iba povedal,že ma na oddelenie doviezli kvôli zrážke s autom.Vraj do zadnej časti na ľavej strane do nás narazilo osobné auto a musel prebehnúť predčasný pôrod.Samozrejme hneď ako som prišla prebehol pôrod.Keď som sa zobudila bol tu doktor.Celú dobu som bola v bezvedomí."Z očí mi vyhŕkli slzy ,ktoré Zayn rýchlo zotrel."Pozri malá určite bude v pohode.Veď som ju učil ,že musí byť silná a bojovať.Hlavne keď bude staršia."Milo som sa usmiala a stisla mu ruku.Cítila som sa tak slabo,bolo mi nevoľno a celá táto situácia ma vyčerpávala."Pozri sme tu pre teba.Harryho vraj niekam vzala sestrička.Za chvíľu sa vráti."Iba som mu nemo prikývla a venovala pohľad dveriam v ktorých sa objavil Harry.Usmiala som sa ako som len najviac vedela.Jeho oči žiarili,ale keď sa pozrel na Zayna.Jeho žiara v očiach zhasla."Tak zajtra prídem."Zayn mi dal bozk do vlasov a obišiel Harryho aby mohol prejsť.Správali sa akoby sa nikdy nepoznali,alebo akoby si pozabíjali celú rodinu."Ahoj."Pozdravila som ho a on ku mne podišiel.Následne mi dal vlhký bozk na moje vysušené pery a prisadol si ku mne na posteľ."Ako sa cítiš?"Iba som pokrútila hlavou a mykla plecami."Bol si za sestričkou.Čo ti povedala?"Mala som tušenie ,že ju určite videl.Znovu sa objavila tá žiara v jeho očiach.No tentokrát bola intenzívnejšia."Je prekrásna.Drobná,ale všetko je v poriadku.Jednoducho,si skvelá."Znovu som pokrútila hlavou."Lenže ja som ju neporodila Harry.To doktori."Náhle som sa rozplakala.Harry sa ku mne nahol a držal ma v jeho náručí."Nie miláčik ,toto nehovor."Bolo mi to tak ľúto.Všetko som mala skvelo náplanované a stalo sa práve toto."Ja-ja chcela som to-to spraviť sa-sama."Snažila som sa hovoriť ,lenže moje ostré vzlyky mi v tom bránili."Bude dobré,pššt."Snažil sa ma upokojiť a ujistiť.Lenže to nebolo možné.V tomto som ako matka sklamala.Mala som výčitky aj keď som vedela,že to vcelku nebola moja chyba.

Harry zastal malou železnou postielkou pri mojej posteli.Bola som tak nadšená,že ju po tom dni uvidím.Náhle sa mi naskytol pohľad na niečo prenádherné.Sestrička ju podala Harrymu a ten ku mne s ňou pristúpil.Posadil sa vedľa mňa a ja som na ňu s úžasom hľadela.Moja malá princezná si čosi mrmlala.Bola tak roztomilá,v tom okamihu sa mi spustili slzy.No tentokrát to boli slzy šťastia."Je prekrásna.Naša malá princezná."Nakoniec mi ju Harry podal a ja som ju mohla pochovať.Bola tak drobnučká.Tá jej krásna a najmä dokonalá tvárička.Mala naozaj krásne modré očká a tie ručičky.Neustále som sa na ňu usmievala.Harry ma objímal zo zadu a podal sestričke telefón.Ona nás zrejme odfotila.Ale na tom mi nezáležalo.Ja som iba obdivovala toto malé stvorenie,ktoré som tak dlho chovala pod mojím srdcom.S láskou som sa k nej prihovárala a spomínala s ňou.Všetci mi bruško hladkali a obdivovali ho.Už mi to je úplne jasné,mali čo obdivovať.

Som rada že sa vám tie predošlé časti páčili a dúfam ,že sa vám páčia aj tieto.Určite mi zanechajte koment a vote ;)
A taktiež vám musím poďakovať za viac ako 900 pozretí.Naozaj si to vážim a teším sa na písanie ďalšej časti.