2. týždeň
Milý denníček...Už ma to tu nebaví. Som tu už 2 týždne zavretá, bez kamarátov, bez mašličiek, bez ľudskej krvi. Musím piť tú zvieraciu či chcem alebo nie. Kebyže nepijem žiednu krv mohla by som umrieť. Nie umrieť ale... ako to povedať ako keby som sa neumývala... bola by som veľmi špinavá a len by sa to zhoršovalo, síce by som nemusela umrieť ale... Mohla by som sa umyť trochu (zvieracia krv), alebo vôbec (hladovka) pretože som sa nemohla umyť úplne (ľudská krv). Chápeš ? Práve sem niekto ide.. Možno ma Elijah pustí za dobré chovanie. Niečo počujem musím končiť...
,,Ako si ju tu mohol zamknúť?! Veď potrebuje kamarátov, musíme zistiť ako premena pokračuje a nie ju držať v zajatí." to bol (myslím) Josephov hlas (konečne povedal niečo múdre). ,,Ale veď vysala veveričku, zaútočila na predavača a prizabila sestričku !" to bol určite Elijah. Elijah je dobrí ale niekedy to preháňa, pomyslela som si. Otvorili sa dvere a dnu vošli Joseph s Elijahom (ako som predpokladala), začali ma príšerne štípať oči. ,,Na. To je denný prsteň vďaka nemu môžeš byť na slnku a nebudú ťa štípať oči." podal my Joseph prsteň s lazuritom veľkým ako môj nehet na palci. Vytrhol železá zo steny ako keď pierko vezmete zo zeme. Bola som slobodná. Obidvaja mi podali ruky aby som vstala. Ale v tom komu som podala ruku bol celý môj zvyšok života. Keď sa chytím Elijaha zaprisahám sa, že nebudem piť ľudskú krv a budem sa riadiť jeho pravidlami. Keď sa chytím Josepha nemusím sa zaprisahávať, môžem žiť ako sa my zachce. Môžem piť ľudskú krv...
YOU ARE READING
Vampires
WerewolfTáto story je o dievčati menom Nicol ktorá jedného dňa zistí že celý život žila s nevlastnými rodičmi ktorý jej nikdy nič nepovedali. A teraz spolu s tým že spozná svoju vlastnú rodinu zistí ešte niečo oveľa zaujímavejšie... Ako s touto podobou doká...
