Nežné klamstvá

Piknik

Piatok bol skvelý. Užívala som si, ako sa na mňa Jude díval, keď som mu povedala o tej výhre. Viem, že sa to snažil zakryť, ale bol prekvapený. Koketovala som s ním? Jasné, že áno. A bavila som sa na tom. Ten jeho pohľad stál za všetky peniaze. Konečne som začínala mať pocit, že sa vraciame do starých koľají. Jeho starí rodičia boli ku mne veľmi milí. A čerešničkou na torte bol už len Lucifer. Pri večeri mi ležal pod nohami a upieral na mňa oči s prosbou o kúsok mäsa. Keď si to všimla babka, naložila mu jeden kus do misky a potom už bol spokojný. Po večeri som si išla sadnúť von na hojdačku a zavolala som Sally. Bola na všetko zvedavá. 

"Viem, že to možno nie je odo mňa pekné, ale keby si ho videla...  Nemohla som si pomôcť. Nevravel ti niečo? Zdá sa mi, akoby..Ja neviem."

"Koketuje s ním najlepšia kamoška, jasné, že sa chová divne. A  máš pravdu, nie je to od teba pekné. Ale ako ťa poznám, neprestaneš s tým."

"Nemôžem si pomôcť." Začula som za sebou kroky. Otočila som sa a zbadala, že je to Jude. Preto som radšej rýchlo ukončila hovor.

"Musím ísť. Ozvem sa zajtra." Zložila som telefón a usmiala sa na neho. 

"Čo podnikneme zajtra?" Spýtal sa ma a sadol si vedľa mňa.

"Netuším. Ani neviem, čo tu na okolí je. Vymysli niečo."

"No... veľa na obzeranie tu toho naozaj nie je. Ale môžeme si spraviť piknik. Alebo sa prejdeme dolu do mesta. Ako chceš."

"Piknik môže byť." Súhlasila som a pobrala som sa dnu, pretože vonku začínala byť zima. 

"Dobrú noc." Zaželala som mu a zavrela za sebou dvere. 

Po raňajkách sme pomohli babke s upratovaním a okolo obeda sme zbalili veci a spolu s Luciferom sa vybrali po cestičke za domom do hory. Bola som rada, že som si obula tenisky. Asi po pol hodine sme dorazili na lúku, z ktorej bol výhľad do doliny. Rozložili sme deku, vybrali jedlo a sadli si. 

"Je tu pekne. Mali by sme sem chodiť častejšie." Navrhla som a až potom som si uvedomila, ako to asi vyznelo. Jude však neprotestoval.

"Môžeme. Pokiaľ..." Začal ale nepokračoval.

"Pokiaľ čo?" Vyzvedala som.

"Pokiaľ si nenájdeš frajera. Potom budeš chodiť na výlety s ním." Nechápavo som sa na neho pozrela. Prečo to vyťahoval teraz? Prečo ho to vôbec napadlo?

"To tak skoro nehrozí." Dodala som len a radšej zmenila tému. Vypytovala som sa ho na detstvo, na prázdniny u babky a on ma zásobil historkami, z ktorými mi od smiechu tiekli slzy. Keď sme sa najedli, ľahla som si na deku a sledovala nebo. Bol tu taký pokoj a ticho. Patrila som k ľuďom, ktorí milovali párty a bláznovstvá, no teraz by som nechcela byť nikde inde. Užívala som si to viac ako najlepšiu diskotéku. 

"Jude?"

"Hm?"

"Ďakujem, že si zasa môj kamarát." Otočila som hlavu k nemu a on sa na mňa usmial. Mala som také zmiešané pocity. Bola som naozaj rada, že sme zasa kamaráti ale zároveň som z toho bola smutná. Chcela som niečo viac. Vedela som, že mi to nestačí. Ale nemohla som urobiť prvý krok. Potom, ako ma odmietol by som ďalšie sklamanie už neuniesla. 

"Mali by sme sa už vrátiť. Ktovie čo robia tvoji starí rodičia a my tu vylihujeme." Začala som zbierať veci a Jude len prikývol. Cestou dolu som naháňala Lucifera a Jude kráčal za nami s taškou v ruke. Keď sme sa blížili k domu, premkol ma zlý pocit. Na chvíľu som zastala a uisťovala sa, či vidím dobre. Potom som sa otočila a neisto ho oslovila.

"Jude?" Zdvihol pohľad od zeme a pozrel sa k domu. Stála pred ním sanitka. Okamžite sa rozbehol a priam letel vpred. Snažila som sa ho dohnať, ale nestačila som mu. Keď som dorazila pred dom, Jude objímal babku a mne bolo jasné, koho ukladajú do sanitky. 

"Počkáš tu s ňou? Len si zbehnem po kľúče a pôjdeme za nimi do nemocnice." Bez rozmyslu som na jeho prosbu prikývla  a chytila jeho babku za ruku. Uprela na mňa uslzené oči a ja som netušila, čo robiť. Čo jej mám povedať? Ani neviem, čo sa stalo, ale vypytovať sa jej nemôžem. Tak som tam len stála a dúfala, že sa Jude hneď vráti. Z jej trasúcej ruky a plaču sa mi zvieralo hrdlo. Jude vybehol z domu a zamkol. Prečesal si rukou vlasy a pozrel na Luciho.

"Bože, nemôžeme tam ísť aj s ním." Riekol zúfalo a ja som sa okamžite ozvala.

"Počkám s ním vonku, ty pôjdeš s babkou do nemocnice." Pohľadom mi poďakoval a otvoril babke dvere na aute. 

"Čo sa vlastne stalo?" Vyzvedal od nej v aute.

"Šiel uložiť to posledné drevo. Bol tam dlho a tak som ho išla zavolať na obed. Ležal na zemi. Okamžite som volala sanitku."

"Prečo si nezavolala mne?" 

"Nechal si telefón doma." 

"Vraveli, že to bude asi infarkt. Ale dýchal. Určite bude v poriadku." Snažil sa ju upokojiť zatiaľ čo uháňal po ceste za sanitkou. Sedela som na zadnom sedadle s Luciferom a len nemo počúvala ich rozhovor. Dúfala som, že bude jeho dedko v poriadku. Dorazili sme pred nemocnicu, Jude pomohol babke vystúpiť a podal mi kľúče od auta. Zostala som sedieť s Lucim vzadu a sledovala ich, ako rýchlym krokom vchádzajú dnu. Trvalo to asi hodinu, kým sa Jude vrátil. Opierala som sa o auto, Lucifer na neho začal štekať a chcel bežať k nemu. Držala som ho na vodítku a čakala, kým podíde až k nám. Z jeho tváre som však tušila čosi zlé.