Tvory plameňov ohňa

Vianoce?

  Zhora sa ozývali pre mňa neznáme hlasy. Započula som akýsi chlapčenský ale aj dievčenský hlas. Trochu som sa upokojila lebo nezneli ako polícia ktorá prišla zatknúť Eddieho za držanie cudzej osoby proti jej vôli.
  Rozhodla som sa preskúmať situáciu hore. Vyšla som po točitých schodoch smerom za hlasmi.
  Vo dverách stálo dievča a chalan, presne tak ako som predpokladala. Eddie si s chalanom kamarátsky podal ruku a potlapkali sa po pleci. S dievčaťom sa milo objal a venoval pusu na líce.
,,A to je kto?"
  Ozvalo sa dievča.
,,Eemm...jasne..to je Sevan."
  Môjmu pohľadu sa vyhýbal a stále s hanblivo sklonenou hlavou pokračoval v privítaní hostí.
  Pristúpila som bližšie aby som sa predstavila hosťom.
,,Sevan." podala som ruku dievčaťu.
,,Jane. Rada ťa spoznávam."
   Následne som podišla k chalanovi.
,,Chris." podal mi ruku a ja som mu ňou bez váhania potriasla.
  Okej, takže...Chris bude asi len kamarát, možno brat, a Jane...Jasné, možno priateľka..ved to co som videla v jeho izbe..človek niekdy nevie.
,,Šťastné a veselé!"povedala Jane keď sa blížila do obývačky. Vyvalila som na ňu nechápavo oči a čakala čo bude ďalej.
,,Eddie, koľkého je dnes?"spýtala som sa po tichu aby som nevyzerala ako trapka ktorá netuší kedy su Vianoce.
,,Sú Vianoce."
,,Ja..ja..musím..musím..ísť domov. Čo moji rodičia? Nemôžem byť na Vianoce preč."
,,Teraz nie, Prosím zostaň. Sľubujem ze zajtra za nimi pôjdeme."

  Chvíľu som váhala no nakoniec som prikývla. Môže to byť fajn, spoznať nových ľudí. Zároveň mi už naozaj chýbajú rodičia a hlavne keď sú tie vianoce, nikdy som nebola na Vianoce bez nich.
  Posadali sme si k stolu, ktorý Jane lusknutím premenila na slávnostne prestrety stôl s úžasnou sviatočnou večerou. Bytom rozvoniavali napečené medovniky a z hrnca stúpla para ž kapustnice. Kapor s plátkami citróna v strede stola prebíjal všetky vône a čakal, kým nasýti naše bruchá.
  Stále so sklonenou hlavou v smútku a výčitkách som sledovala ako si naberajú ž Vianočného jedla a popíjajú teplý čaj.
  Všimla som si ak sa Jane s Chrisom na seba v kuse lepia a obdaruvajú sa slskými bozkami.
,,Už chápeš prečo moja izba vyzerá tak ako vyzerá?"zašepkal Eddie.
  Ja som s úškrnom prikyvla. Ani som si nezobla zo šalátu. Chut ma prešla pri myšlienke, že moji rodičia so slzami v očiach prežívajú Vianoce. Táto skutočnosť ma doslova zožierala. Už som to viac nevydržala. Vstala som od stola a so slzami som ušla do kúpeľne. Zavrela som za sebou dvere a začala som plakať. O chvíľu som počula klopanie na dvere.
,,Sevan, Prosím vráť sa ku stolu. Teraz nemôžeš ísť k rodičom a veľmi ma to mrzí ale nejde to. Skús si prosím užiť Vianoce tak ako by si mala."
  Prišla som k dverám a stisla kľučku. Na Eddieho som len latmým pohľadom mrkla a vrátila som sa na večeru.
,,Sevan, tak povedz nám niečo o sebe." ozval sa Chris so záujmom.
,,Myslím že neni treba." odpovedal som stále s hlavou v smútku.
,,Daj si aspoň koláč." milo povedala Jane a ukázala na koláč predo mnou.
  Zostala som ticho ale koláču som sa ani nedotkla. Chris začal rozprávať historky. S Eddiem sa asi vážne dlho nevideli a myslim že si skvelí kamaráti. Všetci sa smiali a ja som to nezvládla. Práve som pila keď som vyprskla do smiechu. Všetci sa začali smiať ešte viac ako predtým a ďalej ma rozosmiavali.
  Chris vzal do ruky pohár s džúsom a naznačil aby sme si pripili. Všetci sme vzali poháre a zdvihli ich do výšky.
,,Tak, na nový začiatok Sevan a samozrejme šťastné a veselé."
,,Šťastné a veselé!"zvolali sme jednohlasne.
Pozerala som hore.
,,Šťastné a veselé mami a ocko."

Tak tu je sľúbená vianočná časť. Je dosť o ničom no snažila som sa. Takže dúfam že sa páči a že vám aspoň trochu spríjemní Vianoce. Takže šťastné a veselé a bohaté Vianoce💗💗🔥😘😘😍🎄☃❄🎁