42. chapter

485 37 1
                                    

„Som v poriadku, jeto iba škrabanec." Poviem neisto a pritiahnem si ju ešte viac na svoju hruď. „Pôjdem si to dať ošetriť a ty sa hlavne upokoj." Chytím ju za ramená a pozriem sa do jej tmavých očí. Stále je v nich strach a jej telo sa celé chveje.

„Poviem Joshovi, aby tu s tebou ostal," pokračujem. „Ľahni si a pokojne spi, už je všetko v poriadku." Silno ju pobozkám a ukážem na posteľ.

„Vráť sa skoro." Šepne zatiaľ, čo ju zakrývam. Iba prikývnem a znova ju pobozkám, no tentokrát na čelo. Som rád, že sa zatiaľ nič nepýta. Viem, že je vyčerpaná a bojí. Musí si proste oddýchnuť. Znova sa vrátim dole. Ten hajzel tu už nie je.

„Josh mohol by si tu ostať?" obrátim sa na jedného z policajtov. „Victoria je hore a stále sa dosť bojí." Chytím ho za rameno a on s vážnou tvárou prikývne.

„Kurva." Zanadávam, keď sa pozriem na svoju ľavú ruku. Krv mi tečie malými dúškami od tricepsu až k zápästiu. Tá skurvená guľka sa o mňa optrela a skončila vo dverách. Výjdem vonku, kde už je len jedno policajné auto a záchranka.

„Harry," usmeje sa na mňa Greg. Záchranár. Starý známy.

„Si v poriadku?" opýta sa a pozrie sa na moju ruku.

„Asi to budem potrebovať ošetriť." Poviem nie veľmi nadšene. Ktoby bol predsa z tohto nadšený. Prikývne a ukáže mi, aby som vošiel do sanitky. Sadnem si na sedadlo a opriem si hlavu o operadlo. Až vtedy konečne vydýchnem celú kapacitu pľúc.

„Teraz to trochu zaštípe." Povie a ja vidím, že v ruke drží mulový štvorec, na ktorý predchvíľou nalial trochu dezinfekčného roztoku.

Tori's POV:

Pomaly otvorím oči a zadívam sa na strop predomnou. Moje srdce stále rýchlo bije, no už som sa trochu upokojila. Hlavu otočím doľava čím sa pozriem na hodiny. Je deväť hodín večer. Super spala som skoro hodinu. Posadím sa a rukami sa opriem o posteľ. Vydýchnem a postavím sa. Otvorím dvere, ktoré Harry predtým zatvoril a pomaličky zídem po schodoch. Vo dverách je diera, no po guľke už žiadna stopa.

„Harry?" chcem zakričať, no môj hlas sa podobá šepotu. Dlhou chodbou prejdem až do kuchyne, kde Harry nervózne sedí.

„Vick," povie, keď si ma všimne. „Cítiš sa už lepšie?" opýta sa ma a hodí do seba pohár whisky. Panebože nechcem aby pil, ale nemôžem mu to zazlievať. Kebyže niesom tehotná tiež by som si dala.

„To by som sa mala skôr opýtať ja teba." Hlesnem a jemne mu rukou prejdem po obviazanej ruke. Slabo prikývne a stiahne si ma do náručia. Obmotám ruky okolo jeho tela a vydýchnem.

„Som rada, že sa ti nič nestalo." Zdvihnem hlavu, aby som mu videla do tváre.

„Som predsa policajt. Zažil som aj horšie." Pobozká ma na čelo a ja sa jemne usmejem.

„Ak tu nechceš ostať pokojne môžme ísť z tohto domu preč, ale tie dvere skôr ako zajtra neopravia." Povie, keď sa od neho odtiahnem.

„Nie to je v poriadku," prejdem ku chladničke, z ktorej si vytiahnem džús. Následne zo skrinky vytiahnem pohár a nalejem si ho. „Ale nemôžeš ma nechať samú." Napijem sa a znova Harryho objímem. S ním sa cítim v bezpečí.

**

„Slečna Malik," z dverí vykukne hlava sestričky a ja sa postavím spolu s Harrym, ktorý ma drží za ruku. Vojdeme dnu, kde ma už čaká doktorka. Od tej udalosti prešiel už týždeň. Stále som otrasená, ale život musí ísť ďalej. Nemôžem nič nerobiť a zastaviť sa. Dneska som objednaná na sono. Som celkom zvedavá, hlavne Harry, ale mám aj strach z toho čo mi doktorka zase povie.

          

„Dobrý deň," venujem doktorke slabý úsmev.

„Tak ako sa cítite?" opýta sa a rukou mi naznačí, aby som si ľahla. Urobím ako mi povie a spokojne si zdvihnem tričko až k prsiam.

„Je mi dobre, od tej noci nemám žiadne ťažkosti." Poviem a už cítim Harryho ruku na tej mojej. Pevne ju drží a nespúšťa zo mňa pohľad.

Následne sa mi doktorka dotkne brucha studený ultrazvukom a ja si slabo zahryznem do pery. prechádza mi po celom brušku a ja sa s úsmevom pozriem na obrazovku. Vidím ho. Je krásne a je len naše.

„Tak tu je hlavička, nožičky a ruričky," oznámi Harrymu doktorka a on na to stále s úsmevom civí. Cítim aký je štastný.

„Stále nechcete vedieť pohlavie?" opýta sa zatiaľ, čo mi utiera bruško.

„Nie," povie tentokrát Harry a pobozká ma. Súhlasím z jeho vyjadrením. Bude to také malé prekvapenie. Tričko si stiahnem dole a pomaly sa postavím. Spolu s Harrym si sadnem pred doktorin stôl.

„Tento šiesty mesiac je dosť rizikový," začne. „Takže by ste sa nemali zaťažovať ani hlavne stresovať. Najlepšie je ostať doma a oddychovať, aj keď malá prechádzka vám neublíži." Usmeje sa na mňa.

„A čo svadba?" opýtam sa a pozriem sa na Harryho, ktorý sa zamračí.

„Hm, no dieťatko vyzerá v poriadku. Síce je stále menšie akoby malo, ale mali by ste počkaj ešte aspoň mesiac." Iba slabo prikývnem a vydýchnem.

„Tak teda ďakujeme." Povie namiesto mňa Harry a ja sa postavím.

„Dovidenia o mesiac," venujem doktorke úsmev a Harry zatvorí dvere na ambulancii. Obidvaja ostaneme ticho, ani neviem prečo. Ruka v ruke vychádzame z nemocnice, no stále sme ako nemí. Avšak, keď si Harry všimne Gemmu zvláštne sa na mňa pozrie.

„Dneska som chcel ísť s Gemmou vybrať šaty." Poviem Harrymu neisto čakajúc jeho reakciu.

„To je v poriadku,"usmeje sa. „My tú svadbu budeme mať. Teraz alebo o mesiac, je mi to jedno. Hlavne, že si ťa vezmem." Rukami mi chytí tvár a silno ma pobozká. Bozk mu opätujem, ale to už sa pri nás ozve odkašľanie.

„Viem, že sa ľúbite, ale tentokrát ti ju ukradnem ja." Ozve sa Gemmyn hlas a ja sa musím zasmiať.

„Je celá tvoja," zdvihne Harry ruky do branného gesta, ale stále je na mňa prilepený.

„Nevyzerá to tak." Povie vážne a zdvihne obočie.

„Fajn." Poslednýkrát ma pobozká. „Užite si to." Pohladí ma po tvári a sadne si do svojho auta. Ja spolu s Gemmou bez slova prejdeme do jej auta, ktoré nechala naštartované. Iba si zapnem pás a to už Gemma vyráža von z parkoviska.

„Tak ako bolo na sone?" venuje mi krátky pohľad, pretože sa musí venovať ceste.

„Fajn? Ani sama neviem. Dieťatko je v pohode, lenže mi doktorka zakázala tento mesiac všetko robiť. Povedala, že aj svadba musí trošku počkať." Kusnem si do pery a pozerám sa na cestu pred nami.

„To nevadí, aj tak je okolo toho veľa vybavovačiek." Usmeje sa, aby odľahčila situáciu. Každopádne má pravdu. Opriem si hlavu o operadlo a nachvíľu zatvorím oči. V ušiach sa mi ozýva len hudba z rádia. Mám chuť sa Gemmy opýtať na školu, ale bojím sa. Asi ,teda neviem nájsť to správne slovo. Je to zvláštny pocit. Študovať a zrazu stop. Keby chcela sama by o tom začala hovoriť, ale asi ma tým tiež nechce zaťažovať a to isté aj Liam.

„Už sme tu." Vyruší ma z premýšľania Gemma. Otvorím oči. Gemma zastaví pred butikom s názvom Sandy. Odopnem si pás a vystúpim. Oveje ma slabý vietor. Gemma zamkne auto a otvorí mi dvere, čím mi dovolí vojsť ako prvej.

„Počkajte!" ozve sa z diaľky, čo ma prinúti otočiť hlavu. Sophia. Jasné moja druhá družička.

„Prepáčte, že meškám." Zasmeje sa.

„To je v pohode." Objímem ju a už tentokrát vážne vojdeme dnu. Do nosa sa mi dostane vôňa oblečenia a ruží.

„Dobrý deň," usmeje sa na nás mladá predavačka a mi jej pozdrav vrátime. Môže mať okolo tridsiatky a vyzerá celkom milo. „Tak ako vám pomôžem?" opýta sa.

„Svadobné šaty, pre mňa." Podotknem a chytím si bruško. Ona iba s úsmevom prikývne a dá sa do chôdze. Všetky tri ju nasledujeme až krade bielych šiat. Sú všetky vážne nádherné.

„Takže celý tento rad je pre tehotné. A tam sú šaty pre družičky. Určite budete potrebovať aj tie." Ukáže na druhú stranu miestnosti a pozrie sa na Gemmu a Sophiu. Iba poďakujeme a ona so slovami, že ak niečo budeme potrebovať máme ju zavolať, odíde.

„Tak, ktoré sa ti najviac páčia?" opýta sa Sophia a začne ich po jednom vyťahovať. Prejdem bližšie a začnem sa v nich hrabať sama. Všetky sú také, ako to povedať? Obyčajné. Áno to je to správne slovo. Viem, že na tehotnú nemôžem čakať nič špeciálne, ale chcela by som niečo naozaj pekné. Predsalen svadba je len jedna.

„Tieto sú celkom fajn," povie Gemma a ja sa otočím. Začnem si ich prezerať a zamyslím sa.

„Skúsiť si ich môžem." Myknem plecami a zoberiem si ich. Prejdem ku skúšobnej kabínke, kde sa zatvorím a začnem sa vyzliekať. Takto si skúsim asi šesť šiat až som vyčerpaná, no stále neviem nájsť tie pravé.

„Nevedela som, že to bude taká námaha," zasmejem sa a sadnem si na gauč vedľa šiat, zatiaľ čo Sophia hľadá nejaké šaty pre ne. Začnem sa obzerať a vtedy si ich všimnem. Áno tieto sú tie pravé.

„Gemma!" skríknem a pribehnem k nej. „Tieto." Vytiahnem ich a priložím si ich k telu. Ona sa iba široko usmeje a začne prikyvovať. Vedela som to a teraz hlavne ich musím obliecť. Zoberiem si ich do kabínky a nejako ich na seba navlečiem.

„Wow," ozve sa Sophia s pootvorenými ústami, keď odtiahnem záves.

„Sú pre vás ako uliate," tentokrát povie predavačka. „A máte šťastie, že ak vám bruško ešte narastie same sa roztiahnu."

„Beriem ich." Zahryznem si do pery a rozmýšľam, čo na ne asi povie Harry, no to sa dozviem len v deň svadby.

**

„Ďakujem, že ste tam so mnou išli." Objímem dievčatá, keď Gemma zastane pred našim domom.

„To je v pohode," pohodí rukou Sophia a ja sa zasmejem.

„Hlavne dávaj na seba pozor." Pohrozí mi Gemma a ja prikývnem. Rozlúčim sa s nimi a vystúpim. Pomaly prejdem k dverám. Som úplne vyčerpaná. Vytiahnem si kľúče a odomknem. Dvere nám boli urobiť hneď na druhý deň a za to som šťastná. Vyzujem sa a topánky si položím ku skrinke.

„Harry?" zakričím do domu, no zdá sa prázdny. Vybehnem hore po schodoch a prejdem do kúpelne, kde si opláchnem tvár. Následne sa pozriem do zrkadla a vidím ako žiarim. Som konečne šťastná? To stále neviem. Pokrútim hlavou a otvorím dvere na spálni.

„Panebože," je jediné načo sa zmôžem.

***

Hello! Ako sa máte? ja si ešte užívam prázdniny, ale dáko rýchlo sa to kráti :((( no ale každopádne som rada, že som to dopísala vôbec som nevedela ako to ukončiť :D a chcem vám strašne poďakovať za komentáre úplne ste ma potešili dúfam, že to bude pokračovať a nájdem si tu pekné slová ako doteraz :) čo si myslíte, že Tori našla v tej spálni? zaujímajú ma teda vaše názory :DD A inak som začala písať nový príbeh Final Warning, nájdete ho na mojom profile bude to krátky príbeh a je to úplne niečo iné ako Say Somenthing, samozrejme vás nenútim, ale ak si prečítate budem rada :)) bye bye

vote&komenty

Say Something || h.s [SK]Where stories live. Discover now