Básničky, set 2 - 1

221 15 0
                                    

Je to mužík nafrnený

z jeho ega unavení 

sme po každej hodine.

V hlavách plány plodíme, 

ako sa zbaviť zlosyna riaditeľa,

lebo čo je veľa, to je veľa.

Je to čistý ancikrist,

ma by to penzie ísť,

že je tupec dokazuje každý deň.

Teším sa, až mu na hrobe zadupem.


Nebo sa už vidní.

Nemáte nejaké drobné?

Som bez práce tri dni.


Chovala som v sebe hnev a zlobu,

mrte dlhú dobu.

Dostať sa z toho bola dlhá púť -

ak nie opustiť, tak aspoň zabudnúť.

Neboli sme zrodení pre nenávisť,

sa jej zbav, s ňou sa ďalej nedá ísť.


Jeden môj bráško nemá hany,

chová sa jak retardovaný,

jasná páka, aspoň vieme,

prečo si tak rozumieme.

Úbohí ľudia, čoho sa to dožili,

že sa stretli dvaja rovnakí debili?


  "Idem k tebe. Ku mne poď."
Lepí sa na mňa jak róm na kovošrot.
Úplný retard, či len divný autista?
Každý deň tŕpnem, čo zas na mňa prichystá.
Keď sa ku mne blíži - koža husia,
jeho odhalené fotky sa mi hnusia.
Bodaj by ho trafil šľak!
Prečo si len vybral mňa? Nemôže ma nechať tak?  

Virálne básneWhere stories live. Discover now