Song that he wrote

1. Pieseň pre jeho brata

When I was six years old I broke my leg
I was running from my brother and his friends
And tasted the sweet perfume of the mountain grass
as I rolled down.

I found my heart and broke it here
Made friends and lost them through the years
And I've not seen the roaring fields in so long
I know I've grown
I can't wait to go home.

Pouličné lampy chabo lepili zvyšky svetla na chodník a hocikto by mohol povedať, že už ani nemuseli svietiť, ale Timothy bol aj za tie slabulinko osvetlené kusy cesty rád. Celé malebné mestečko už spalo, okolie naháňalo strach v kombinácii s hrobovým tichom a mrazom.

Chlapec teda pridal do kroku. Na hrudi ho začínal ťažiť zvláštny pocit, a tak si vnútorne prisľúbil, že bude premýšľať nad peknými vecami.

Zhodou náhod si spomenul na odosielanie dôverného listu pre svojho brata. Vlastnou rukou zapísal sedem strán plných ožívajúcich spomienok, zážitkov, priznaní, ktoré mu nezveril za starých čias, tajomstiev, bežných omáčok o tom, čo robil celé tie roky, kedy o sebe navzájom nevedeli.

A spomenul si aj na priloženú adresu ak by...ak by ho jeho bratček chcel vyhľadať a stretnúť sa. Adresa sa nezmenila, Tim ostal v rodnom meste a dom stále zdieľa s rodičmi.

Z premýšľania a spomínania ho vytrhol zvuk rovnako ako v tú hroznú noc, kedy sa všetko pokazilo. Zakašľanie. Tim spomalil krok a zaváhal. Otočiť sa? Neotočiť sa? Samozrejme, že sa otočil, bol to predsa Tim.

Stál tam muž. Územčitý, chudý, pekne oblečený, s hustou bradou a veľké hnedé oči by spoznal vždy. Veď rovnaké oči vídaval každý deň v zrkadle. Bol to on. Timothy si ich stretnutie nepredstavoval v chladnej noci za svetla lámp, a preto sa to rozhodol využiť príležitosť zahrať si "hru na blbého".

„Ehm, pomôžem vám nejako, pane?" pokročil bližšie k nemu.

„Vlastne, áno. Niekoho hľadám, je pre mňa veľmi dôležitý. Opustil som ho a roky sa tváril, že neexistuje, ani som sa nerozlúčil. Som ten najhorší brat, pretože som ho nechal  osamote s rodičmi, ktorí svoje deti nikdy nechápali a po všetkých tých hádkach aj zabudli na lásku." Muž chcel v rečnení pokračovať, ale namiesto ďalšej vety sa z neho vydral priškrtený smiech, keď ho oblapili Timothyho kostnaté ruky. Nesnažil sa utierať si slzy, aj keby mu na tvári zamrzli, vedel, že pred bratom nemusí nič skrývať. Vždy to tak bolo a zvnútra ho opantával pocit, že sa život môže vrátiť do starých koľají prímeria.

„Hneď som vedel, že si to ty. Istejší som si ani nemohol byť, len môj Tim takto obľubuje hru na hlupáka," smial sa pomedzi vzlyky starší Jesse.

Čo by to boli za súrodenci, ak by si celú cestu nevymieňali žartíky, detinské poznámky a narážky na mužný vzhľad, no nie?
Potom však prišlo aj na dojemné trasľavé hlasy, keď sa zhovárali o liste a stratených rokoch, prebdených nociach a rozlámaných životných úsekoch.

Cesta zbehla rýchlo, ešte si toho mali toľko povedať, ale keď Timove kroky už mierili k dverám rodinného domu, Jesse ostal stáť na mieste. Už vopred mu odpustil ten nechápavý pohľad zmiešaný s hnevom, vedel, že sa Timothy bude cítiť vodený za nos.

„Pozri, mesiac som zbieral odvahu na to, aby som pricestoval do mesta. Už som tu ubytovaný v moteli týždeň, toľko času som potreboval, aby som dokázal prísť za tebou a aspoň sa na teba pozrieť z diaľky piatich metrov. Daj mi ešte čas, potrebujem ho, bratček. Dávno som zistil, že nie som taký odvážny ako ty a teraz by som nedokázal vidieť mamu a otca, nedokázal by som nič. Sľubujem, že čoskoro prídem a všetko bude ako po starom. Ešte sa uvidíme, Timothy." Jesse sa smutne usmial, ale keď zahliadol plamienok pochopenia v očiach svojho brata, uvedomil si, ako rýchlo sa to prázdne miesto v jeho duši zapĺňa.

Nervózne sa pozrel na vchodové dvere domu. Vedel, že jedného dňa cez ne prejde a zvíta sa s rodičmi, bratom a sestrami. Pri tých myšlienkach inštinktívne siahol po krížiku na krku. Pozrel na brata a nemohol premôcť úsmev. Timothy tiež pre vlastné upokojenie zvieral v dlani prívesok kríža.

Jesse nebol fanúšikom hudby, ale od toho momentu, keď v schránke našiel list, rozbalil ho a čítal riadky pesničky napísané Timovím rukopisom nemohol opovrhnúť ani jedinou skladbou. Vrátila mu brata a na to sa predsa nedá zabudnúť.