One Shots

11

Vážené pani učiteľky, milí spolužiaci,
pamätáte si na svoje prvé varenie? Teda, skôr akési vyčíňanie v kuchyni, ak myslíte na to isté, čo ja.

Prvýkrát som sa snažila upiecť nejaký jednoduchý koláč, keď som mala asi desať rokov. Nuž, začala som robiť cesto a zistila som, že doma nemáme žiaden prášok na pečenie ani sódu bikarbónu. Povedala som si, že to nevadí, veď to tam chýbať nebude, keďže som ani netušila, na čo taký prášok na pečenie je. Avšak prekvapením bolo, keď som už upečený koláč vytiahla z pece - vôbec nenarástol a cesto bolo udupané, nie nadýchané ako sa písalo v recepte. Bola som sklamaná, no najmä znechutená, pretože som sa naozaj snažila a dopadlo to, ehm, nie veľmi slávne. No povedzme si úprimne, vás by to nevzalo?

Potom prišlo na ochutnávanie, rodičia i bratia vraveli, že je vynikajúci. V duchu som pochybovala, že im naozaj chutí, no čuduj sa svete, po ochutnaní som zistila, že mali pravdu, samozrejme, nebola to nijaká špecialita, ale ušlo to. Odvtedy, za tých pár rokov, som sa určite v pekárskom remesle nemálo zlepšila.

A čo som tým vlastne chcela povedať? Aj keď niečo navonok vyzerá príšerne a nechce sa vám do toho, nemusí to byť také i vnútri - a to sa netýka len kuchynských kreácii.

Mali sme na slovenčinu napísať krátky rečnícky prejav, tak z toho vzniklo toto - divnosť na tretiu :D