Utajený život

24. Čus, a ty si kto/čo?

Celá spotená som sa rýchlo posadila a predýchavala ten hrozný zážitok. V tom šoku som si nevšimla čo sa deje okolo. Keď som sa rozhliadla uvidela som niečo nemožné. Všetko...od pier na stole, kníh či dokonca skríň, stolov a posteli na ktorej som ležala. Všetko doslova lietalo asi 10 centimetrov nad zemou. Zrazu to všetko spadlo na zem, nábytok z buchotom, menšie veci popadali na zem a ja som tam sedela úplne zaskočená. Akonáhle sa všetko ukľudnilo do izby pribehla mama.
,,Čo sa stalo?" vystrašene sa spýtala a zasvietila. Poobzerala sa po izbe a ostala zaskočená. Akoby vedela presne čo sa stalo no nič nepovedala. ,,Si v poriadku?" spýtala sa už kľudnejšie. Len som prikývla. ,,Čo tu tak búchalo?" spýtala sa. ,,Ehm...to nič nebolo, len mi niečo spadlo" snažila som sa zahovoriť. ,,Aha, fajn. Pomaly už vstávaj, potrebovala by som pomoc s nákupom" povedala a odišla.
Fajn tak to bolo divné.
Ako som sa pohla, že si idem sadnúť, tak som zacítila ostrú bolesť v nohe. Keď som odkryla perinu tak som sa zhrozila. Pozdĺž boku nohy od kolena ku kotníku som mala krvavé škrabance od pazúrov, všade bola krv a strašne to bolelo. Pokúsila som sa postaviť a pomaly som šla do kúpeľne kde som sa zamkla. Vyčistila som si to a obviazala, cestou späť do izby som hrozne krívala. Dúfam, že ma tu zajtra Em a Lýdia nezabudnú, pretože to s tou nohou do školy nestihnem ani na poslednú hodinu. Možno sa to do zajtra zlepší, no pochybujem o tom.
Rýchlo som cez seba prehodila sveter, obliekla si tepláky a zišla dole kde už mama začala s vybaľovaním. John a Em budú späť asi tak do 14:00 ako majú vo zvyku keďže je nedeľa. ,,Tak čo, ako sa ti spalo?" Začala rannú konverzáciu akoby sa nič nedialo. ,,Ehm..celkom v pohode" prikívla som a otočila sa aby som odložila mlieko do chladničky pri čom som musela urobiť zopár krokov. A čo si mama nevšimla? ,,Máš niečo s nohou?" Zamračene sa na ňu pozrela. Ešte že tie tepláky boli voľnejšie a nebolo vidno ten obväz. ,,Aale nič..zakopla som o roh postele a trochu ma to ešte bolí" odpovedala som a odkladala veci ďalej. Cítila som na sebe ešte chvíľu jej pohľad, no potom to už neriešila.

A je tu....ďalší....nudný......deň!!! A čo iné sa dá robiť v takéto dní? Áno, presne tak. Pozerám film.

Keď ma to už prestalo baviť tak som sa rozhodla, že sa pôjdem prejsť. Behať sa mi moc nechcelo (vlastne, skôr by to nešlo) takže som sa len prechádzala. A bez Stelli by to samozrejme nešlo, no keď som ju chcela vytiahnuť von tak sa jej nechcelo, ach..tak som na to sama.

Ani som sa nenazdala a dostala som sa k domu Haleovcov (vyhorený dom Derekovej rodiny, žil tam Derek kým si neprenajal byt). Celú cestu som krívala a rozmýšľala či sa nevrátim, pretože tá noha ma naozaj bolela, lenže som si povedala, že to musím do zajtra rozchodiť.
Neviem prečo som tu. Derek tu už nebýva takže to tu je úplne opustené. Vydala som sa k dverám keď som zvnútra niečo začula. Akonáhle som otvorila dvere, na čele som pocítila chladnú kovovú vec. Nejakí chlap mi držal pri hlave zbraň a vedľa neho po oboch stranách stáli ešte dvaja.
,,Kto si?" spýtal sa hrubo, no stále nezložil zbraň.
,,Ja-a....som Sarah." odpovedala som so strachom.
,,Sarah? Ty...poznáš Allison?" Pomaly som prikývla.
,,Ach, prepáč..." zložil zbraň, ,, ja som Chris Argent, jej otec" povedal a podal mi ruku. Nesmelo som mu ju podala tiež. ,,Prečo si tu? Poznáš Dereka?" Zamračené sa spýtal. ,,No, tak trochu." Pomaly prikývol. ,,Cez Scotta?"
,,Áno" ,,Noo, a ty...vieš.." nedopovedal vetu a pozrel sa na mňa, či mi nedôjde o čom hovorí. No, Aliin otec, zbraňe, pozná Scotta a Dereka...žeby hovoril o tom čo sú zač? ,,Ehm...neviem či myslíme na to isté." (Keď máte spoločného priateľa, ktorí vám povedal nejaké tajomstvo a vy neviete či to vie ten druhý 😂)
,,No ja hovorím o tom Scottovom tajomstve" povedal a stále sme sa nechápali. No keď povedal - tajomstvo, tak som pochopila, že to vie aj on.
,,Fajn, aj ja" usmiala som sa.
,,A ty ako zapadáš do tej vlkodlačej veci?" Spýtal sa no ešte z miernymi obavami či som určite myslela toto. ,,No, ja vlastne ani neviem. Asi som tiež niečo ako oni, ale neviem ešte že čo" odpovedala som a on znova prikývol.
,,Fajn, no mala by si ísť už domov. Ako si už určite počula, v meste je niekto komu nerobí problém zabíjať ľudí. A nievieme prečo sa to stále vracia do tohto domu." ,,Má niečo spoločné s Derekom, alebo jeho strýkom?" spýtala som sa. ,,To nevieme, ale zistíme to"

Vyšla som z domu H. a vydala sa domov, no neďaleko mňa som začula akoby niečo prebehlo. Rýchlo som sa otočila, ale nič tam nebolo. Keď som sa otočila späť, pred sebou som vedela asi 20 metrov vzdialenú siluetu ženy. No jej postoj bol...nebol ľudskí ale takí...zdivočelí. Mala pohyby ako zviera a necítila som z nej nič dobré. Keď vyšla do svetla zbadala som jej tvár. Bola celá zjazvená a v očiach mala takí šialený pohľad. Pozrela sa priamo do mojich očí a bolo to akoby mi videla do duše. Vyvolávala vo mne neskutočný strach. Rozbehla sa naproti mne a ja z toho šoku som sa ani nepohla. Za chvíľu už stála pri mne, držala ma pod krkom a začala kričať, až priam jačať. Ozívalo sa mi to ešte dlho v ušiach. Chvíľu na to vyšli z domu H. všetci tí lovci a namierili na ňu zbrane. Ona, no vlastne skôr TO má odchodilo preč a narazila som do stromu, pri dopade ma dosť zabolela tá noha tak som sa neudržala a spadla. Hneď ako som bola v ,,bezpečnej vzdialenosti,, tak po nej začali strieľať. Rozbehla sa na nich akoby jej tie guľky vôbec neprekážali a začala ich všetkích podrezávať. Keď ostal ako jediný Aliin otec tak sa zastavila. Začala si ho divne obzerať, no on si to nevšímal a stále do nej strieľal. Keď do nej vystrieľal celý zásobník a chcel si ho vymeniť tak počas toho utiekla preč. Celý ten čas som sa schovávala za stromami, teda skôr som za nimi sedela. Pán Argent prišiel ku mne, pomohol mi vstať a povedal ,,Neviem síce čo to bolo, ale určite to proti tebe niečo malo".

Odviezol ma domov, bola už tma takže mama nebude doma keďže robí nočnú. Vošla som dnu a všade bolo znova ticho. Em aj John sú v izbách tak som aj ja šla do tej svojej. Bola som už dosť unavená a s toho chodenia a padania má už bolela noha. Keď som sa osprchovala a obliekla si pyžamo tak som si ešte previazala ten obväz a šla si ľahnúť. Znova som ihneď zaspala no ešte som si spomenula na ten strašný krik, nikdy naňho nezabudnem.

Nová časť is here 😊 ako obvykle. Asi to už nebudem meniť 😁.