Odtiahol sa odo mňa a uprene pozeral do mojich očí. Ja som zasa skúmala tie jeho. Aj keď je tma tak sa trblietajú ako smaragdy.
Keď už som myslela, že sa v tej zelenej stratím, niekto si odkašlal.
Obaja sme sa prudko otočili a ja som mala konečne šancu obzrieť si chalana s ktorým prišiel Noah. Bol vysoký ale nie až tak vysoký ako Noah. Vlasy mal tmavo hnedé a keďže bola tma a stál pomerne ďaleko, nevidela som aké mal oči. Obaja mali na sebe čierne mikiny s kapucňou.,,Po prvé, asi som práve dostal cukrovku. Po druhé, nemáme veľa času. A po tretie, zízaj si na toho vedľa teba a nie na mňa." posledná jeho veta bola smerovaná mne. Dobre možno som sa naňho pozerala dlhšie ako by sa patrilo ale v tme je dosť ťažké obzrieť si niekoho.
,,To je Kyle. Áno, vie byť ešte viac nepríjemný ako ja." povedal Noah a ja som sa na tom nemohla neusmiať ,, a ešte mimochodom, je to náš odvoz."
,, Ty odchádzaš ?" zmocnila sa ma úplná neistota.
,, Povedal som náš odvoz. My odchádzame." neverila som tomu čo povedal, chcel aby som šla s ním. Len som sa usmiala a nechala ho pokračovať.
,, Musím si len niečo zobrať, hneď som tu." a už ho tu nebolo.
Zostala som tu len ja a ten Kyle. Cítila som, že sa na mňa pozerá, no radšej som to neriešila.
,,Nechcel sa vrátiť. Robil všetko preto aby na teba zabudol. Každú noc sa snažil utopiť myšlienky na teba v alkohole. Ale nepomohlo mu to. Aj keď bol opitý tak sa jeho myšlienky vracali k tomuto hnusnému mestu a k tebe v ňom. Poslednú noc si mu chýbala tak veľmi, že predstieral, že jeho ruky sú tvoje ruky a obmotal si ich okolo seba a dúfal, že sa mu zjavíš v náručí."chcela som niečo povedať no on pokračoval.
,, No myslím, že ste sa museli obaja navzájom zničiť, aby ste videli ako veľmi sa potrebujete. Možno vesmír naozaj bojuje pre duše, ktoré musia byť spolu " povedal a odmlčal sa.Mal pravdu, v mojich očiach sa zaleskli slzy. Nič som už nestihla povedať, pretože som už videla ako sa vracia a kráča ku mne.
Prepáčte, viem, že táto časť nieje nič moc ale veľmi som sa snažila aby som zo seba niečo dostala. Popravde netuším ako rýchlo sa mi podarí opäť niečo napísať, ale budem sa veľmi snažiť. Ďakujem vám za podporu.
YOU ARE READING
Are you scared of me ?
Short Story"Teraz po prvý raz v mojom živote viem, že domov nie je dom a domov tiež nieje budova. Viem, že domov je telo s jazvami a myšlienkami. Viem, že domov je kostra s hrudným košom a srdcom za ním. Viem, že domov má dve okná do duše a nos medzi nimi. Vi...