Strom snov

Bonus

Ďalších pár hodín bolo neznesiteľných. Každú chvíľu som myslela, že odpadnem. A keď som myslela, že bolesť nie je taká zlá, zhoršila sa. Konečne sa pred nami objavila malá drevená chatrč. Bola v zlom stave, ale našej situácii to prospelo. Chata nemala poschodie a tvorili ju dve miestnosti. V prvej bola kuchyňa, kde boli zásoby v pár skrinkách a kohútik s vodou. V druhej boli štyri zaprášené postele a stôl. Niekto tu pred nami zrejme bol, pretože väčšina zásob chýbala. Našťastie sme našli pár liekov a obväzov. No museli sme si vystačiť s pár plechovkami polievky a krekrami.
Sadla som si na posteľ, kde som si odviazala obväz premočený od krvi. Do celého ramena mi udrela ďalšia vlna pálčivej bolesti. Sienna sa ku mne posadila s ihlou v ruke.
„Už si to robila predtým, však?" opýtala som sa, keď ranu dezinfikovala.
„Jasné tisíckrát... na oblečení," povedala keď mi prepichla ihlou kožu. Môj tlmený výkrik bolo určite počuť na kilometre. Hrýzla som si do trička a stískala Kevinovu ruku. Prešla celá večnosť, snažila som sa sústrediť na niečo iné, no nešlo to. Kail na druhej posteli vyzerala podobne keď jej šili ranu na nohe. Skúsila som zavrieť oči, no bolesť sa zdvojnásobila.
„Ukľudni sa, prežila si to," doniesol sa mi hlas Cary z druhého konca miestnosti. Pozrela som na moje rameno. Rana bola čistá a zašitá.
„Donesiem ti vodu," Kevin pustil moju ruku. Sienna začala ustielať postele. Boli sme ôsmy na štyri postele. Lauren a Cara si ustlali na zemi. Denis si ľahol ku Sienne a Kevin ku mne. Aspoň zvyšok noci sme chceli mať pokojný.
Všetci už zrejme spali, len ja som pozerala do prázdna. Započula som šepot a na to sa Lauren postavil a ľahol si ku Kail.
„Nie je ti zima?" opýtal sa jej.
„Už nie."
„Bola si už niekedy v takejto chate? Myslím, pred organizáciou."
„Hmm... raz doma na Aljaške sme mali atletickú súťaž. Spali sme v podobnej chate."
„Vyhrala si?"
„Jasné. Pochybuješ Lauren?"
„Nikdy."
„Kedy prestaneš?"
„S čím?"
„Ty vieš. Je to stále dookola. Dávaš mi nádeje, si milý a potom to pokazíš. Čo je to s nami?"
„To preto, že som sa bál. Ale už sa nebojím. Milujem ťa Kail."
„Prestaň. Nikam to nevedie. Na výprave, je lepšie city neprejavovať."
„Nemôžem ťa prestať milovať. Pozri sa mi do očí a povedz, že ku mne nič necítiš." Po chvíli sa pobozkali a ja som po chvíli zaspala. Chápala som o čom Kail rozprávala. City boli na výprave veľkým riskom. Mohli nás stáť život. Stojí to za to? Pozrela som sa na Kevina. Ja som odpoveď vedela.

________________________________________________________________________________

Sienna:

V zrkadle som sledovala ako mi mama prečesávala vlasy. Aspoň sa mi to zdalo. Zomrela pred mesiacom a odvtedy som ju videla všade. 

"Sienna! Sústreď sa. Keď chceš vrátiť svoju mamu, nesmieš to pokaziť. Teraz mi zopakuj, čo urobíš," vravel mi  Linden.

"Budem pred ich organizáciou, dokým ma niekto nenájde. Potom im poviem, že si nič nepamätám a urobím všetko preto, aby ma prijali medzi seba."

"Správne. Nezabúdaj, máš tam Raya. Si dokonalá na túto úlohu. Uveria ti každé slovo. Klam koľko chceš, si v tom dobrá. Nesklam našu organizáciu."

"Zvládnem to." Vedela som, že to dokážem. Všetko, aby som vrátila mamu späť. Nikdy by ma nepodozrievali. A keď naša organizácia získa strom, pekne si užijem ich prekvapené výrazy. 

_______________________________________________________________________________

Hanna

Prešlo päť rokov, odkedy som našla Kevina. Môj život nemôžem opísať inak ako nádherný. Práve som sedela na verande a popíjala čaj. Slnko sa odrážalo od môjho prsteňu. Žili sme na okraji New Orleans. V malom domčeku so záhradou. Najlepšie bolo, že Alan a Cara bývali hneď vedľa. Občas trochu otravné, pravdu povediac. 

Kevin bol v meste a nakupoval na dnešnú hostinu. Kail s Laurenom sa dnes vracali z cesty okolo sveta. Príde dokonca aj Denis. Nevedela som sa dočkať. Prešla nejaká chvíľa od kedy sme sa naposledy videli. Možno to bolo na mojej a Kevinovej svadbe. Vždy som na ten deň spomínala s úsmevom. Len som si priala, aby ma mohol uličkou sprevádzať otec. Mama by mi urobila účes. A aby bola Liv družičkou. Chvíľu som pri tej predstave zosmutnela. Ani neviem ako, zaspala som.

Obrazy sa mi v mysli mihali. George mŕtvi na zemi. Sheina umiera. Sam padá z útesu. Kevin zomiera v mojom náruči. Michaelovi odsekli hlavu. Najväčší strom na svete hnije a padá. Všetci umierame.

"Sme tvoja rodina Hanna. Ako si sa nám mohla obrátiť chrbtom?" vravela mama.

"Mala si príležitosť nás vrátiť a ty si to zahodila pre nejakého chlapca, ktorého si poznala chvíľu."

"Na svete budeš milovať veľa chlapcov, ale rodinu máš len jednu." vyčítal mi otec.

"Ako si mohla?"

"Hanna!" prebudil ma hlas. Ešte som sa triasla.

"Tvrdila si mi, že už nočné mory nemáš klamárka," posadila sa vedľa mňa Cara.

"Nemávam. Už nie tak často."

"Viem, aké to je. Niekedy myslím, že to nikdy neskončí. Pred pár dňami som myslela, že vidím otca v obchode."

"Myslela som, že prídeš neskôr."

"Prišla som pomôcť variť alebo upratovať. Čo to hovorím? Len som sa nudila."

"Kde je Alan?" 

"Na stanici. Šiel vyzdvihnúť Denisa." 

Kevin sa vrátil s jedlom. "Ahoj láska." pobozkal ma a objal Caru.

Pripravovali sme s Carou obed dokým neprišiel Alan s Denisom.

"Chýbal si mi!" Skočila som do Denisovho náručia. Skoro som ho zvalila.

"Hanna nechaj ho dýchať. Poď ku mne Denny," objala ho Cara.

"Kedy príde Kail s Laurenom?" opýtal sa Denis keď sme ho prestali dusiť.

"Ich lietadlo už malo pristať. Kevin im pôjde naproti. Poďte si zatiaľ sadnúť."

Naša obývačka nebola veľká, za to mala výhľad na les. Nad krbom visel obraz z mojej a Kevinovej svadby. Na poličkách boli ďalšie fotografie z výletov a nechýbali ani fotky našich priateľov. 

"Povedz Denis. Ako je vo Švajčiarsku?" vyzvedal Alan.

"Perfektne. Som rád, že som dokončil psychológiu. Moja kancelária je neuveriteľná!"

"A... nejaké dievča na obzore?" pýtala sa Cara.

"Vlastne áno. Volá sa Andrea a je inštruktorka plávania." 

"To ti prajem! Nemal si vážny vzťah od..." 

"Sienny? Keď sme pri tom. Narazil som na ňu v New Yorku pred pár mesiacmi." povedal Denis.

"Čože? Ako? Prečo si nám to nepovedal skôr? Rozprávali ste sa?"

"Bol som na jednej hre na Broadwayi a ona mala hlavnú úlohu. Zrejme jej kariéra herečky vychádza. Bol som za ňou po predstavení a... sadli sme si na kávu. Rozprávali sme sa hodiny."

"To nemôžeš myslieť vážne. Zabudol si, čo nám urobila?"

"Samozrejme, že nie. Ale to bolo pred rokmi a naozaj sa zmenila. Ľutuje to, odpustil som jej a myslím, že vy by ste mali tiež."

"Máš pravdu." usmial sa Alan, ale ja s Carou sme si vymenili pochybovačné pohľady. Vtom nás prerušil zvonček. Vyskočila som a zamierila k dverám. 

"Hanna!!!" Kail ma s piskotom skoro zvalila na zem. "Konečne." 

"Vyzeráš úžasne!" povedala som, keď sa konečne odtiahla. Mala ostrihané ryšavé vlasy, ale nezmenila sa. 

"Môžem to isté povedať o tebe."

Konečne sme si všetci posadali ku stolu a rozhovor sa rozprúdil. Zaplavil ma pocit šťastia.

Keď všetci odišli, s Kevinom sme všetko upratali zo stola. Vybrali sme sa do postele.

Kevin mi dal pusu na dobrú noc, ale ja som ho zastavila. "Musím ti niečo povedať." Kevin sa na mňa spýtavo pozrel.

"Som tehotná."