Chapter 11.

3.1K 104 66
                                    

Tuto kapitolu venujem @tami_ls_zjm, uvidíš prečo☺️ A prečítať poznámky autorky❤️

"Myslím, že už mám vybraté čo si za to želám ja." vyriekol pomedzi bozky.
--------
Poznáte tie chvíle vo filmoch alebo seriáloch, kedy v pozadí hrá romantická, šťastná hudba a hlavná hrdinka, alebo hrdina zaživa dokonalé chvíle, ale potom ta hudba utíchne a nastane zvuk ako keby na gramofóne, a vy už viete, že sa niečo stalo.

Presne niečo také sa stalo v mojej hlave. Viete také- spievam si, môj život je pohoda jahoda. A potom bum a nastáva také, že - preboha kriste pane zoberte ma odtiaľto.

Myslím, že by som si už mala zvyknúť na túto horskú drahú, ktorou je môj život. Popravde čakám na moment, kedy niekto vyskočí, ukáže na nejakú skrytú kameru a povie, že som sa stala obeťou nejakej vtipnej reality šou. Možno by som si to potom aj pozrela v televízii a schuti sa zasmiala, ale momentálne sa mi chce plakať.

Odtrhla som sa od neho perami a pozrela s otáznikmi v očiach.

"Kurva. Ten tvoj pohľad je tak nevinný. Mám ťa chuť tuto hneď prehnúť a vrážať do teba tvrdo, zatiaľ, čo budeš kričať moje skurvené meno." zachrapčal.

Mala som mu chuť vynadať za tie nadávky, ale na druhej strane som mala chuť zavolať naňho sociálku, a taktiež vrhnúť sa naňho.

Vážne sa mám chuť naňho vrhnúť? Eehm myslím, že zavolám najskôr socialku naňho a potom následne psychiatriu na seba. Presne takto to urobím.

"Ehm Harry ja musím zavolať. Noahovi. Do izby. Sama." samozrejme, že poviem niečo úplne iné, čo sa netýka ani jedného z mojich pocitov, ale čo už.

"Jasné bež. A pozdravuj ho!" zasmial sa.

Nečakala som kým niečo ešte urobí a trielila som do izby. A čo teraz? Neplánovala som Noahovi zavolať. Je to môj brat, ale sme predsa pohádaný. Nemienim prvá prelamovať ľady. Lenže Kriste je to môj brat! Ľúbim ho aj keď je korunovaný psychopat.

No, ale ja som jeho malá sestrička. Mal by na to myslieť, preto mu zavolám až zajtra a zároveň ho prekvapím mojím darčekom.

Dole sa vrátiť nemôžem, nechcem riskovať, že jeho myšlienkové pochody bude riadiť niečo iné, ako jeho mozog.

Dám si rýchlu sprchu a potom sa schovám pod perinu s jednou knihou, z mojej rozsiahlej zbierky.

Som knihomolka. Milujem knihy a utrácam za ne dosť veľa peňazí, ktoré mi potom chýbajú inde. Ale nikdy som svoju kúpu neľutovala.

-----------
Jemný dotyk na mojom líci ma prebral z ríše snov a ja som sa po dlhej dobe prebudila s úsmevom na perách. Dotyk bol nesmierne príjemný, preto som si ho ešte pár minút vychutnávala, kým som sa rozhodla aj ďalší zo svojich zmyslov potešiť týmto jedinečným zázrakom prírody.

Zelené smaragdy, hlboké ako lesy a v nich žiariace ohníky radosti sa zabodávali do tých mojich, ktoré sa nevedeli nabažiť scenérie pred sebou. Pomaly som skĺzla na jeho srdcovité plné pery a pri spomienke ako boli natisnuté na moje, som musela vziať svoju spodnú peru medzi zuby. Rýchlo som presunula pohľad späť na jeho oči aby som sa náhodou nepritisla opäť na jeho pery.

WooHoo. Dneska mám veľmi zaujímavú, priam nebezpečnú náladu. Mala by som si dať obzvlášť pozor na moje dnešné skutky, pretože by som sa na nich mohla neskôr popáliť.

"Babe obleč sa a dole máš prichystané raňajky. Ja si musím ešte niečo vybaviť pred tým ako vyrazíme." zašepkal, zatiaľ čo ma ovanul jeho teplý dych.

Please No! -H.S.Where stories live. Discover now