Tuto kapitolu venujem @tami_ls_zjm, uvidíš prečo☺️ A prečítať poznámky autorky❤️
"Myslím, že už mám vybraté čo si za to želám ja." vyriekol pomedzi bozky.
--------
Poznáte tie chvíle vo filmoch alebo seriáloch, kedy v pozadí hrá romantická, šťastná hudba a hlavná hrdinka, alebo hrdina zaživa dokonalé chvíle, ale potom ta hudba utíchne a nastane zvuk ako keby na gramofóne, a vy už viete, že sa niečo stalo.
Presne niečo také sa stalo v mojej hlave. Viete také- spievam si, môj život je pohoda jahoda. A potom bum a nastáva také, že - preboha kriste pane zoberte ma odtiaľto.
Myslím, že by som si už mala zvyknúť na túto horskú drahú, ktorou je môj život. Popravde čakám na moment, kedy niekto vyskočí, ukáže na nejakú skrytú kameru a povie, že som sa stala obeťou nejakej vtipnej reality šou. Možno by som si to potom aj pozrela v televízii a schuti sa zasmiala, ale momentálne sa mi chce plakať.
Odtrhla som sa od neho perami a pozrela s otáznikmi v očiach.
"Kurva. Ten tvoj pohľad je tak nevinný. Mám ťa chuť tuto hneď prehnúť a vrážať do teba tvrdo, zatiaľ, čo budeš kričať moje skurvené meno." zachrapčal.
Mala som mu chuť vynadať za tie nadávky, ale na druhej strane som mala chuť zavolať naňho sociálku, a taktiež vrhnúť sa naňho.
Vážne sa mám chuť naňho vrhnúť? Eehm myslím, že zavolám najskôr socialku naňho a potom následne psychiatriu na seba. Presne takto to urobím.
"Ehm Harry ja musím zavolať. Noahovi. Do izby. Sama." samozrejme, že poviem niečo úplne iné, čo sa netýka ani jedného z mojich pocitov, ale čo už.
"Jasné bež. A pozdravuj ho!" zasmial sa.
Nečakala som kým niečo ešte urobí a trielila som do izby. A čo teraz? Neplánovala som Noahovi zavolať. Je to môj brat, ale sme predsa pohádaný. Nemienim prvá prelamovať ľady. Lenže Kriste je to môj brat! Ľúbim ho aj keď je korunovaný psychopat.
No, ale ja som jeho malá sestrička. Mal by na to myslieť, preto mu zavolám až zajtra a zároveň ho prekvapím mojím darčekom.
Dole sa vrátiť nemôžem, nechcem riskovať, že jeho myšlienkové pochody bude riadiť niečo iné, ako jeho mozog.
Dám si rýchlu sprchu a potom sa schovám pod perinu s jednou knihou, z mojej rozsiahlej zbierky.
Som knihomolka. Milujem knihy a utrácam za ne dosť veľa peňazí, ktoré mi potom chýbajú inde. Ale nikdy som svoju kúpu neľutovala.
-----------
Jemný dotyk na mojom líci ma prebral z ríše snov a ja som sa po dlhej dobe prebudila s úsmevom na perách. Dotyk bol nesmierne príjemný, preto som si ho ešte pár minút vychutnávala, kým som sa rozhodla aj ďalší zo svojich zmyslov potešiť týmto jedinečným zázrakom prírody.
Zelené smaragdy, hlboké ako lesy a v nich žiariace ohníky radosti sa zabodávali do tých mojich, ktoré sa nevedeli nabažiť scenérie pred sebou. Pomaly som skĺzla na jeho srdcovité plné pery a pri spomienke ako boli natisnuté na moje, som musela vziať svoju spodnú peru medzi zuby. Rýchlo som presunula pohľad späť na jeho oči aby som sa náhodou nepritisla opäť na jeho pery.
WooHoo. Dneska mám veľmi zaujímavú, priam nebezpečnú náladu. Mala by som si dať obzvlášť pozor na moje dnešné skutky, pretože by som sa na nich mohla neskôr popáliť.
"Babe obleč sa a dole máš prichystané raňajky. Ja si musím ešte niečo vybaviť pred tým ako vyrazíme." zašepkal, zatiaľ čo ma ovanul jeho teplý dych.
Nestíhala som mu akokoľvek odpovedať a už bol vonku z mojej izby. Ten je dneska, ale nabudený. Narozdiel od neho som ja bola taký slimák.
Spôsobom akým som sa vykopŕcla by sa mohol pýšiť nejeden komik. Mne sa podarilo ale majstrovské dielo a o chvíľu som bola umytá a natoľko prebratá, že som stála pred otvorenou skriňou a rozmýšľala, čo si na dnešný deň oblečiem. Vyradila som všetky možnosti, ktoré sú síce krásne, ale nepohodlné. Dnešný deň som si plánovala užiť plnými dúškami a v nepohodlí by sa to nedalo. Vybrala som trošku staršie ale stále veľmi pekné legíny a k tomu jednoduché tričko s nápisom - Harry Potter. Nebola som prekrásna alebo krásna, ale bola som to ja a s tým som bola nad mieru spokojná.
Pri mojej rannej, (no dobre stálej), nemotornosti som s menším dupotom vletela do kuchyne, kde ma na stole naozaj čakali raňajky. Párky s jablkovým džúsom. Podľa toho ako mi to oznamoval znelo to, akoby mi pripravil napríklad palacinky. Ale dobre snaha bola.
S raňajkami v žalúdku, s topánkami na nohách a nervózne prešľapujúc som čakala pri dverách, netrpezlivo vyčkávajúc na Harryho. V chvíli, kedy som ho chcela okríknuť, zjavil na vrchole schodov. Pristalo mu to. Obtiahnuté čierne nohavice a voľné biele tričko vytváralo nádherný kontrast, ktorý by ste pri týchto dvoch kúskoch odevu nečakali. Ležérnou, flegmatickou chôdzou sa dostal až k dverám, kedy sa natiahol vedľa môjho nehybného tela, aby otvoril vchodové dvere.
"Babe viem, že som kurevsky neodolateľný, ale takéto veci budeme riešiť po návrate domov v mojej posteli. Alebo v tvojej. Alebo na gauči. Môžeš si vyberať. Len teraz si láskavo pohni lebo Liam na nás už nebude dlho čakať."
Nasucho som preglgla a rozbehla sa do auta, nasledovaná Harryho hlasným smiechom. Cesta prebiehala napodiv veľmi ticho. Kebyže sa v pólke cesty nerozpršalo, nastalo by to bájne hrobové ticho. Teraz bolo počuť pleskot kvapiek, ktoré narážali do okien auta.
Útulok bola rozsiahla jednopodlažná budova ladená do červených odtieňov. Spoza neho sa týčili vrcholky stromov v lese, v ktorom bolo umožnené vziať psy na prechádzku.
Harry energicky vstúpil dnu a rovnako nadšene pokračoval ďalej do zadu, ignorujúc nechápavé pohľady recepčnej a hlasné- Pane. Sklonila som hlavu a potichúčky ho nasledovala, pretože som tušila, že akýkoľvek čin, ktorý by sa vymykal jeho plánom, by ho naštval. A psa chcem stoj čo stoj, čiže svoje ústa raz vydržím mať zatvorené.
Prejdeme cez mnoho dverí, ktore už ku koncu ani nerátam, koľko ich bolo si nepamätám, bolo ich mnoho. Fascinuje ma, ako Harry viem kam má ísť. Kebyže to hľadám sama, už dávno sedím niekde v rohu a čakám kým ma niekto nenájde. Toľko k mojím orientačným schopnostiam.
Nakoniec sa predsa objavíme v tej správnej miestnosti, v ktorej sa nachádzal pre mňa neznámy človek, ale s Harrym sa asi poznali, čomu nasvedčovalo chlapské objatie. Úprimne všetko toto mi bolo jedno, pretože jediné, čo ma zaujímalo bola chlpatá gulička v rohu miestnosti.
"Kokos chlape, ja som myslel, že už nedôjdete. Traja ľudia si toho krpca chceli odniesť, ale ja som im povedal, že je rezervovaný. Michael ma skoro vyhodil na mieste, ešteže som taký dobrý pracant." s veselým podtónom prehodil ten neznámy.
"No ako vidíš sme tu. Konečne. Čo ti poviem, tutok slečne to mierne trvalo."
"Jaj tak. No poznáme - ženy. Som Liam a ten malý bastardík je Draco. Obľúbenec útulku. Teraz je tvoj. Alebo bude. Zoznám sa s ním, nech vieme, či si sadnete."
Viac mi nebolo treba. Ledabolo som sa predstavila a vrhla rýchlosťou blesku k malému Dracovi. Šteňa to pochopilo ako výzvu na hru a v jeho modrých očiach zažiarili iskričky šibalstva a s vervou sa mi vrhlo na šnúrky.
Harry s Liamom riešili svoje osobné problémy na stoličkách na druhom konci miestnosti a ich rozhovor som brala jedným uchom dnu, druhým von. Ten malý špunt mal oveľa viac energie ako sa zdalo.
"... áno dnes večer to urobím dnes je ten deň. Bude rozčarovaná zo psa a všetko vyjde tak ako ma. Chápeš..." Harry to preniesol šepotom, ale nie natoľko tichým aby som to nezačala a nezarezonovalo mi to v hlave.
-----
Hey,
áno viem. Som hrozná. Ale ešte ma ušetrite ďakujem❤️ Veľmi Dakujem za všetku podporu a všetko🙏🏼 Ste dokonalý.
Taktiež oznamujem, že pribeh prejde možno menšou prerabkou, takže sa nezľaknite.
Ak by mal niekto záujem spoznať divnú autorku tohto príbehu napíšte mi na ig- tansie_girl ❤️
Vomment (Vote + Comment)
Vaša ZianAr
