Incomplete (prebieha úprava)

22. kapitola- uvedomenie

Mer:

 "Takže tvoj otec robí približne to isté ako ten môj." poznamenám.
  Liam prikývne a vezme ma za ruku. Zľahka sa obzriem, či nás niekto sleduje. Sme dosť ďaleko, malo by to byť v poriadku. Pousmeje sa na neho.
"Prepáč, že som sa sem tak pozval." povie mierne zahanbene.
"Nie, to je v poriadku. Ja by som sa ti mala ospravedlniť za to, že som sa ti vyhýbala. Nebolo to odo mňa fér."
  Horúce slnečné lúče mi pália pokožku a zároveň ožarujú ten malý priestor medzi nami. Viem, že je to trápna výhovorka, ale nemôžem mu povedať pravdu ohľadne toho, že som dala prednosť Chrissovi. Voľnou rukou si chytím lakeť.
"Mala si pred tým nejaký vzťah?" spýta sa zvedavo.

  Ide to z neho úprimný záujem. Stisnem mu ruku a pokrútim hlavou. Tie vzťahy ani nestoja za reč.
"Nemyslím si, že by som bola niekedy zaľúbená."
  Ticho ktoré medzi nami nastane, je ako duch napätia. Nedokážem si ani len predstaviť nad čím asi tak rozmýšľa. Vietor sa nám oprie do chrbtov, akoby sa ma ho snažil postrčiť k odpovedi. Odrazu zastaví a vezme do dlane aj moju druhú ruku. Zapozerám sa mu zmätene do očí.
"Ja som sa už zamiloval a ak mi dáš šancu, ukážem ti čo to znamená. Naučím ťa to."
  Jeho pokojný hlas ma vábi, ťahá k sebe. Toto je to prečo je tu a prečo som si ho vybrala. Jeho jemné pripomenutie, je ako keď zabudnete prečo idete do kuchyne a neskôr vám to dôjde. Ethan aj Bianca majú pravdu. Nemala by som sa s ním zahrávať ak je to čo chcem.

"Liam..." odtiahnem sa.
  Nie preto, pretože by som ho nechcela, ale skôr aby som si ho mohla poriadne obzrieť. Dokážem byť skutočne s ním? Vzťah. Zvláštne slovo, ktoré vyvoláva strach a neistotu. Čo je dosť protichodné. Lenže čo ja viem o vzťahoch a láske?

"Chcem, aby si bola šťastná, a dám ti slobodu. Je to pre teba dôležité, a ja ti ju dám." priloží si čelo k môjmu.
  Slová mi uviaznu v hrdle. Naozaj ma ľúbi? Zodvihnem hlavu a vďačne ho pobozkám. Tá chvíľa mi pripomenie ten večer na parkete, keď sme sa spoznali. Ak nahlas padne prísľub niečo čo sa rozhodneme budovať, musí to s Chrissom ešte tento víkend skončiť.

"Spoznajme sa viac." prikývnem.
  Obaja sa široko usmejeme. Vo mne sa však mieša smútok s radosťou, ako dve opačné strany mince. Liam ma tuho objíme a ja mu zaborím tvár do krku. Vonia po opaľovacom kréme a potu. Nie je to však zlá kombinácia. Chcem uniknúť z tohto sveta a neriešiť rozhodnutia, ktoré ma čakajú.
"Takže máme rande." poznamená šťastne.

  Odtiahne sa a znova mi podá ruku. Pokrútim hlavou a poberiem sa naspäť na uterák.
"Potrebujem trochu času na to, aby som to spracovala. Zajtra sa môžeme stretnúť a... uvidíme kam to povedie. Nemusíme na to tlačiť." vyhovorím sa.
  Práve teraz mám pocit, že balansujem na hrane medzi svetmi, ktoré sa nemôžu spojiť, a aj viem, že nemôžem mať oboch. Toto je naozaj smiešne. Už chápem čo tým Ethan myslel.
"Pravdaže."

  Prikývne s takým pochopením až mi zovrie srdce. Klamárka, zbabelec a šľapka. Veci na ktoré nie som vôbec pyšná a môžem si za to sama. Som slabá ale tvárim sa ako najviac odvážny človek na svete. Chvíľu kráčame, obaja zabratí vo svojich vlastných hlavách. Potrebujem zmeniť tok svojich myšlienok
"Ty sa zaujímaš o tvojho otca firmu? Chceš tam neskôr pracovať?" spýtam sa.
"Áno, už teraz sa to učím."
"Môj otec každý rok prijíma šiestich stážistov na leto. Mohla by som ťa tam pretlačiť." navrhnem mu.

  Rozžiaria sa mu oči a vtiahne ma do objatia, zodvihne ma zo zeme a roztočí ma vo vzduchu. Spomedzi pier mi unikne smiech. Robiť ostatným radosť ma naplňuje a tento nový pocit si chcem udržať. Položí ma na piesok.
"To by bolo super! Vážne to tvoj otec robí?" spýta akoby tomu nemohol uveriť.

  Znova spoločne vykročíme a ja zbadám našu malú skupinku ako hrám plážový volejbal.
"Áno. Ja som tam bola pravidelne okrem minulého leta."
  Posadím sa vedľa Bianci, ktorá zvedavo nadvihne obočie. Všimnem si rozdelené tímy. Chriss si akurát ťapne s Camillou. Ethan zatancuje nejaký pomalý trápny tanec a oslavuje, že majú bod. Pretože Liam sedí tesne vedľa mňa, nemôžem slobodne preberať veci s Bie.