HRIECH

.4.

Kristína

"Neuveríš koho som teraz stretla na ulici."vychŕlim na Timeu.

" Stop. Pomaly. Ja už spím."povie ospalo. Ona ked je rozospatá, tak je to horšie ako keby mala menzes.

"Nášho profesora."poviem ohromene.

" Noa?"opýta sa ospalo. Zoberie vankúš a položí si ho na hlavu. To ju vôbec nezaujíma prečo tam bol? A už vôbec ju nezaujíma, že jej najlepšiu kamarátku chceli vykradnúť?

"Noa? Čo robil o takejto hodine vonku."myknem plecom.

" Možno to čo ty."povie a ja prevrátim očami.

"Poďme spať."povie a ja prikývnem. Viktora sme uložili na malý gauč v Timeine izbe a ja som si ľahla k nej.

***

" Bože to už je ráno?"povie Timea smutne.

"Dnes poslednýkrát.Zajtra lyžiarsky." upokojím ju.

" Aspoň že."pretrie si oči.

Umyli sme sa,najedli a vybrali sa do školy.

"Som hrozne nevyspaná."poviem naozaj unavene.

" Vidím. Vyzeráš fakt hrozne."zasmeje sa Timea.

"Tak to ti ďakujem. Zažila som ťažkú noc."poviem nahnevane.

" Ale no tak. Veď ja viem. Len som chcela trocha srandy."mykne plecom a ja si vzdychnem. Dnes nemám náladu na srandy.

Prišli sme do šatne kde boli už ďalšie dve spolužiačky. Zrovna tie ktoré nemusím.

"Započula som že vás včera vykradli."povie Barbora. Tá horšia z tých dvoch. Nie že by neboli obe hrozné. Lenže ona je ako čerešnička na torte.

" Chceli. Ale nevykradli."poviem a ona sa doširoka usmeje.

"A čo chceli ukradnúť?"nadvihne obočie. Nemala som sa náhodou Erika spýtať, čo by si prial ukradnúť?

" Jej panenstvo."zasmeje sa Zara,k čomu sa pridá Barbora. Zamračím sa.

"To mala byť urážka? Alebo snáď pokus o to?"prekrížim si ruky na hrudi.

" Nehraj hrdinu chudera."povie Barbora a ja sa zasmejem.

"Mňa neurazí niekto kto sa mi smeje za to že som panna. Pretože zrovna ty, chápeš ty máš medzi nohami nie dieru, ale doslova priepasť."poviem, na čo sa zatvári nadmieru prekvapene. Toto zrejme nečakala.

" Ty k..."nedokončí pretože jej skočí do reči profesor Hrdlinský.

"Barbora nemáte náhodou už byť u riaditeľky?"povie nahnevane.

" Prepáčte pán profesor. Už idem."povie a bez jediného pohľadu na mňa odíde aj spolu so Zarou.

"Čo sa tu zase stalo?"nadvihne obočie profesor. Ja si len vzdychnem, no vôbec nemám náladu to riešiť.

" Nič."poviem a Timea prikývne.

"To hovoríte vždy. Už to naozaj nie je uveriteľné."prekrúti očami a ja si opäť vzdychnem.

" Timea choďte na hodinu. A vy poďte somnou do kabinetu."rozkáže a my prikývneme.

Prešli sme do jeho kabinetu, kde som sa posadila do kresla vedľa pracovného stola.

"Kika vy s ňou máte stále len problémy. Prečo?"keby som vedela. Lebo ju proste neznášam. Je to obyčajná krava. Chudera. Štetka. Ježibaba. Sliepka. A mnoho ďalšieho.

" Pretože som úplne iná ako oni dve. A za to sa mi smejú. A ja sa predsa nemôžem nechať týrať. Musím sa brániť."myknem plecom.

"Ako iná?"opýta sa  ma nechápavo.

" Nepijem,nefajčím, nespím s každým."objasním.

"Ste ešte panna?"odrazu sa ma spýta a a ja zostanem prekvapene na neho pozerať. To na čo mu bude? Je môj profesor takéto veci by sa vôbec nemal pýtať.

" Noo...jaa.."kokcem. Nechcem mu to povedať.

"Prepáčte vidím že vás to zmiatlo. Nemusíte odpovedať. Moja chyba."povie a mne padne kameň zo srdca.

" Už sa snažte tieto hádky neopakovať. Inak budem musieť zavolať mame."pretočím očami.

"Ale veď to nikdy nezačínam ja. To vždy Barbora."poviem a on prikývne.

" Áno ja viem. Nebojte sa. Zavolám si sem aj ňu."povie. No to som zvedavá ako to dopadne na lyžiarskom. Asi sa tam my tri zabijeme. Možno ich vykastrujem. Alebo aspoň im vyšklbem vlasy, keď už nič vážnejšie.

Po rozhovore s profesorom som sa premiestnila do triedy za Timeou.

"Pokecali ste si?"zasmeje sa.

" Hej pokecali."poviem ironicky.

"Inak Kika. Nezdá sa ti že sa Hrdlinský zaujíma nejako veľa o teba? A hlavne, nie je to divné,že je všade kde ty?"ostanem na ňu prekvapene pozerať. Táto otázka ma zaskočila. To ma nikdy nenapadlo.

" Vieš že neviem? Je to zaujímavé."poviem a ona sa zasmeje.

"Skôr strašidelné."povie a ja sa zamyslím. To teda je. Ako niaky stalker.

A čo keď ma sleduje?