Sadla som si do auta a dala na uših slúchadlá. Prestala som plakať a zaspala som. Zobudila som sa keď v aute nikto nebol. Zľakla som sa. Boli sme niekde v lese, bolo to zvláštne nikde nikto nebol. Bála som sa a tak som vystúpila z auta. Kde to pekla sú všetci?!
,, Haloo? "kričala som. Všetko sa to ozývalo. Ale nič sa neozvalo naspäť. Šla som do auta a zobrala si mobil. Nemala som signál. Proste mobil bol zrazu nefunkčný. Nemohla som sa nikomu dovolať a nikomu som nemohla napísať. Bála som sa strašne moc. Bojím sa! Čo mám teraz akože robiť? Kde môžu byť?
Išla som sa pokukať navôkol, fakt tu nikto nikde nebol. Mobil som mala pri sebe. Šla som hlbšie do lesa. Nikto tam nebol, nečakane. Začala som kričať.
,,Pomooooooooc, pomooooooc, je tu niekto????!!! "kričala som z plných pľúc. Ostalo ticho.
Šla som naspäť do auta. Možno sa vrátia len si museli odskočiť. Určite sa vrátia!
Neklam samú seba. Vieš veľmi dobre že dnešné ráno si bola naposledy vo svojom dome s tvojimi rodičmi a bratom.
Nestraš ma!
Hovorím ti to čo si myslíš.
V aute som zaspala o 10:00 a vstala som o 11:34. Nikto tu stále nebol. Vstúpila som a začala kričať. Zas úplne márne. Keď v tom som uvidela niaku osobu v diaľke. Bol to...bol to...John?! Túto osobu som nechcela vidieť ale bola to jediná záchrana.
,, John! "
Išiel oproti mne pomalým krokom a ja som sa za ním rozbehla. Zrazu ma niekto zo zadu strčil a ja som spadla na hlavu a všade bolo čierno.
