,,Budeme aj plávať?" spýtala sa Pinkie učiteľky, keď sme dorazili k prístavu.
Po druhýkrát budem na mori. Už sa veľmi teším. Pinkie mi vravela, že ma chce predstaviť nejakej svojej kamarátke, tak som zvedavá, či bude rovnako streštená ako Pinkie. Len dúfam, že nám nič náš výlet nepokazí.
,,Táto časť mora sa nazýva Diamantové vody. Napravo môžete vidieť aj kúsok Diamantového ostrova," povedala učiteľka a ukázala na kúsok pevniny, ktorá sa nádherne leskla na slnku.
,,Prečo sa to volá Diamantové vody a Diamantový ostrov?" spýtala sa Rarity.
,,Pretože na tamtom ostrove sa nachádzajú obrovské kusy kameňov, ktoré obsahujú diamantové čiastočky. Obrovské množstvo týchto kameňov sa nachádza aj na dne mora blízko ostrova. Keď budeme mať šťastie večer môžeme vidieť obrovské vlny blízko ostrova, ktoré tieto diamantové čiastočky obsahujú, takže sa nádherne lesknú."
To musí vyzerať veľkolepo. Už aby bol večer a ja som to odfotila sestre. Škoda, že tu nie je aj ona. Diamantový ostrov a vlny by sa jej určite páčili. Učiteľka nám dovolila trochu sa okúpať, takže sme všetci poskákali do vody. Museli sme však zostať blízko jachty, aby sme sa nestratili. Samozrejme, že to niektorí z nás museli porušovať. Zvlášť futbalisti. Plávali takmer k ostrovu a zase naspäť. Bodaj by ich zmietli tie diamantové vlny, keď sa musia predvádzať.
,,Decká rýchlo naspäť!" skríkla učiteľka.
Obzrela som sa a všimla som si ako sa pri ostrovoch začína zdvíhať voda. Aké veľké môžu byť?! Učiteľka sa zrejme chce dostať čo najďalej od ostrova aby nás nezmietli. Rýchlo sme vyliezli naspäť na jachtu a ja som nervózne hľadela na zdvíhajúcu sa vodu. Decká, ktoré boli pri ostrove rýchlo plávali nazad, no tie diamantové vlny sa nebezpečne zväčšovali. Nemôžu to stihnúť. Našťastie sa vlny trochu stiahli a klesli. No bolo mi jasné, že teraz príde nejaká obrovská. Všetci už konečne vyliezli na jachtu a mohli sme sa vzdialiť.
,,Rainbow tam zostala!" skríkla Spitfire a ukázala na Rainbow, ktorá sa vznášala v strede cesty.
Čo tam sakra robí?! Potom mi to došlo. Rainbow mala zlomenú nohu. Nezvládne tak rýchlo preplávať k nám. Aj na futbale je vždy v bráne. Prečo ma to nenapadlo?! Tá vlna ju zavalí, nestihne sem doplávať. Pozrela som na Pinkie, ktorá nervózne hľadela na blížiacu sa vlnu veľkosti ostrova. Zhlboka som sa nadýchla a skočila do vody.
,,Applejack, nie!" skríkla učiteľka, ale ja som ju nepočúvala.
Jediné, čo som teraz mala pred očami, bola Dash a obrovská vlna. Plávala som k nej a modlila sa a aby ma vlna nezabila. Bolo mi však jasné, že to nestihnem. Našťastie si ma všimla a plávala ku mne. Keď som mohla, chytila som ju za ruku a plávala som nazad. Zvládneme to!
,,Podaj mi ruku," natiahla sa ku mne Rarity. Pevne som sa chytila jej ruky a vyliezli sme hore. Zvládli sme to.
,,Pozor!" skríkla Pinkie a ukázala za mňa.
Valila sa na našu jachtu vlna. Učiteľka okamžite zapla motory a loď sa rýchlo pohla opačným smerom. S úľavou som si vydýchla. Sme v bezpečí.
,,Applejack nie!" hodila sa na mňa Rainbow a obe nás zavalila vlna,ktorá nás zmietla z lode.
Posledné čo som vnímala, bol krik detí, stisk Dashinej ruky a potom bola len tma.
Ešte dve časti a budeš koniec ;)
YOU ARE READING
Topiace sa priateľstvo ✔
FanfictionApplejack a Rainbow Dash boli už od malička najlepšie kamarátky. Chodili spolu do škôlky, do školy a každý deň trávili spolu. Na strednú školu však nastupujú ako dievčatá, ktoré sa na smrť nenávidia. Snažia sa navzájom ignorovať, no minulosť ich neu...