Chlapec s čiernou gitarou

15. kapitola

Jordanova obrovská ruka drží tú moju pod stolom v našej školskej jedálni. Všetci sa na niečom nehorázne smejú, no nevnínam ich. Ani jedného z nich.
Môj neprítomný výraz sleduje každého jedného z nich. Ešte pred pár dňami sme za týmto stolom sedeli len ja a Ava, a dnes sú všetky stoličky pri stole obsadené. Ako rýchlo a nenápadne sa veci v našom živote menia.
"Všetko v poriadku?"
Šepne mi do ucha Jordanov zachrípnutý hlas. Jeho pohľad je plný obáv a starostí. Letmo sa na neho usmejem a prikývnem hlavou.
"Určite?"
Uistí sa.
Milujem aký starostlivý dokáže byť.
"Určite."
Ešte raz mu venujem jeden úsmev a palcom ho pohladím po jeho palci.
"Musím si však ísť po veci na hodinu. Vidíme sa poobede u teba?"
Nahlas sa ozvem, čo spôsobí, že môj hlas znie kus zachrípnuto po dlhej chvíli, ako som bola ticho.
"Po škole mám skúšku, ale hneď po nej sa zastavím po teba, dobre? Len mi po škole napíš, kde mám prísť."
Stoliču posuniem dozadu, aby som sa mohla postaviť. Znova ju zasuniem, zo zeme si zoberiem tašku, ktorú si hneď prehodím na chrbát.
"Dobre, píšem ti."
Nakloním sa k nemu a venujem mu bozk na líce.
"Ahojte."
Pozdravím sa všetkým, ktorí sedia za stolom a stále sa na niečom smejú a diskutujú o niečom.
Len mi kývnu na pozdrav a ďalej preberajú svoje veci. S posledným úsmevom venovaný Jordanovi opustím veľkú jedáleň.
Z vrecka si vyberiem mobil v ktorom sú už zapojené slúchadlá, ktoré si napchám do uší. Pustím si náhodnú pesničku od Bona Joviho. Milujem jeho pesničky. Milujem!

Tak ako každý deň aj dnes poobdivujem vytrvalosť mojej skrinky, ktorú má so mnou a mojim bordelom.
V rytme pesničky si prehodím veci z tašky do skrinky a naopak, keď ma naľaká obrovská ruka na mojom pleci.  Myknem sa, vytrhnem si slúchadlá z uší a vyľakane sa otočím. Keď pred sebou uvidím Eliaha, odľahne mi.
"Neviem, kde je Ava. Dnes nebola na obede."
Automaticky poviem. Čo iné by po mne mohol chcieť ak nie to,kde sa Ava nachádza. Od chaty sú si akýsi blízky.
"Ju nehľadám, doteraz som s ňou bol."
Tak to preto tá malá sviňka nebola na obede a nechala ma tam sedieť medzi hŕbou chalanov.
"Tak potom prečo si prišiel za mnou?"
Opýtam sa, keď len tak stojíme pri skrinkách na prázdnej chodbe a k tomu obaja v tichosti.
"Chcel, ja som sa chcel ospravedlniť."
Skoro mi zabehne, keď to povie. Aj by som sa začala smiať, ale viem, že to nie je slušné. Hlavne, keď sa mi ospravedlňuje niekto ako Eliah.
"A kvôli čomu konkrétne?"
"Ty vieš kvôli čomu."
"No vieš, ani nie. Mal by si mi to pripomenúť."
"Jaelyn nenúť ma."
"Ty si prišiel Eliah."
"Si hrozná a zákerná a neverím, že to idem urobiť!"
S výťazným úsmevom na neho pozriem. Ruky si založím na hrudi a čakám čo z neho vypadne.
"Pozri, ja, teda mňa mrzí to čo som ti povedal. To, že by si sa mala od Jordana držať ďalej. Nebola to pravda.  Neuvedomil som si, že to čo medzi vami je je skutočné. Vieš, musíš len pochopiť, že Jordan sa raz už popálil a celá kapela kvôli tomu mohla stroskotať. Chcel som len, aby všetko bolo tak ako má byť."
Musím všetko stíhať vnímať veľmi rýchlo. Slová, ktoré vypúšťa z úst sú povedané veľmi rýchlo. Akoby sa to naučil naspamäť a teraz to len naraz vysypal zo seba. Ale som rada, že sa ospravedlnil pretože to nie je zlý chlapec.
"Ospravedlnenie sa príjma. Len musíš pochopiť, že je to čisto Jordanova vec koho do života pustí a kým sa nechá zraniť. Musíme počítať s tým,že keď niekoho do svojho života príjmeme, môže nás nakoniec zraniť. A s tým my neurobíme nič. Hlavne nie v tom momente, keď ten človek pre nás znamená úplne všetko."
"Opustíš ho aj ty?"
"Jordana? Nerada hovorím slovo nikdy, no to čo k nemu cítim je všetko len nie to, aby som ho opustila. Chvíle s ním sú pre mňa tie najlepšie strávené chvíle. Takže nie, neplánujem opustiť toho chlapca."
"Som rád. Veľmi rád, pretože vidím ako neskutočne ťa miluje. Vieš je to pre mňa ako nejaké spojenie. Spojenie dvoch ľudí, ktorí boli tak blízko seba, ale až v tej správnej chvíli sa spojili. Akoby to takto všetko malo byť. Akoby práve toto obdobie malo byť obdobím, kedy sa stretnete. Kedy spojíte dve duše v jednu. A som za to rád, nesmierne. A fakt ma mrzí čo som povedal pretože ťa mám rád. To si pamätaj."
Dokončil svoj monológ a objal ma. Áno, Eliah ma objal a povedal, že ma má rád! Asi sa mi sníva. Po malom šoku, ktorý mi spôsobili jeho objímajúce ruky som mu bola schopná objatie opätovať.
"Som rád, že si mi odpustila. Tak sa vidíme neskôr."
Zakýval mi, ale ako vždy zas s jeho kamennou tvárou. A odišiel. On odišiel, zatiaľ čo ja som sa chvíľu spamätávala z konverzácie s ním.
A potom nech mi niekto nehovorí, že veci v našom živote sa nemenia tak rýchlo. Pretože mne to príde, akoby sa menili zo sekundy na sekundu.

"Čo si taká vyklepaná?"
Vrhne sa na mňa Ava v jej pracovnej zástere hneď, ako vojdem do kaviarne.
"Dnes bol príliš zvláštny deň. Príliš zvláštny."
Poviem stále dosť omráčene.
"Stalo sa niečo? Uniesli ťa mimozemšťania a robili na tebe testy? Si sfetovaná? Pila si? Vieš,že drogy a alkohol podľa tvojho ocka nie sú práve najvhodnejšie pre dievča v tvojom veku. Jaelyn, hádam neberieš drogy!"
Mlela si svoje a rozhadzovala rukami po celej kaviarni. Všetci tu na mňa pozerajú ako na drogovo zavislú alkoholičku o ktorej otec vie,čo robí so svojim životom, ale okrem múdrych rečí nijak nekoná.
"Ava ja neberiem drogy a ani nepijem alkohol. Aj keď po dnešku asi začnem, aby sa mi svet zdal aspoň kúsok reálny."
"Dievča ty si veľmi zle. Čo sa to s tebou  deje?"
"Nič sa so mnou nedeje. Len dnešný deň bol neuveriteľný."
"Dobre, ale namiesto toho, aby si svoj dnešný deň opisovala rôznymi prídavnými menami mohla by si mi aj povedať, čo sa stalo."
"Tak najprv náš stôl. Naš autistický stôl v jedálni za ktorým sme sedávali len my. Dnes za ním sedel hockto iba ty a Eliah nie. Čo je fakt zaujímavé. Keď už sme pri Eliahovi, dnes prišiel za mnou a ospravedlnil sa mi. Vraj sa správal hlúpo. A tá konečná vec je, že som si uvedomila, že tvorím pár s chlapcom, ktorého milujem, ale je to môj prvý vzťah a ja neviem čo robiť. Čo ak niečo pokazím alebo tak. Bojím sa, že nebudem dosť dobrou priateľkou. Som zmätená zo všetkého, čo sa deje."
Všetko to zo seba vyfúknem von. Uľaví sa mi, keď tú ťarchu, ktorá ma prenasleduje konečne vypustím von.
"Ah láska. Teraz ma počúvaj zas, áno? To, že náš stôl budú okukovať aj iní ľudia je normálne. Je to majetok školy, nie náš. Aj keď my sa o neho staráme lepšie než kuchárky. Eliah sa ti ospravedlnil pretože ho žralo to čo ti povedal. A čo sa týka toho posledného, netrep. Dobre? Každý mal raz prvý vzťah. A môžem ti povedať, že je to tá najkrajšia vec na svete. Tak si to uži. A niekto ako si ty bude vždy tou najlepšou priateľkou. To mi ver, pretože to čo od teba dostane ten chlapec, všetku tú lásku, to nedostane každý. A on to vie," odmlčí sa a pozrie za mňa," a kľudne ti to môže aj povedať."
Prstom ukáže za nás, kde stojí s prilbou v ruke a v rifľovej bunde Jordan a usmieva sa od ucha k uchu.
Podíde k nám a pohladí ma po chrbte.
"Ideme?"
Pozrie na mňa, na čo prikývnem.
"Ahoj Ava a ďakujem."
Vďačne pozrie na Avu, ktorá sa len usmeje a obom nám zakýva. Odkývam jej späť a s Jordanom držiacim ma za ruku opustíme kaviareň.
V tichosti prejdeme k motorke, kde si ma Jordan na ňu posadí.
"Takže ty sa bojíš zo svojho prvého vzťahu? Nevedel som, že som tvoj prvý."
"To mal byť súkromný rozhovor."
"Aj tak som rád, že som ho počul."
"Prečo?"
"Pretože ťa aspoň môžem uistiť v tom, že nemáš pravdu. Pretože ty budeš tou najlepšou priateľkou, dobre? Viem to a preto ťa milujem. Pretože si presne tou dušou s ktorou by bol každý šťastný. Každý."
On si to pamätá! On si pamätá, čo som hovorila. O tom citáte. A povedal mi, že ma miluje. On ma miluje!
A ja...?
"Tiež ťa milujem Jordan. Milujem."
Pohladím ho po líci a pobozkám ho.
"Ideme?"
"Ideme."