HORAN'S LITTLE SISTER

6.KAPITOLA

Zobudil ma zvuk budíka.

Tak a je to tu. Dnes letím do Londýna.

Vypla som budík, ktorý som si nastavila na pol ôsmu a hlasno som si povzdychla. Čím bližšie je môj odchod tým mám väčší strach. Londýn, chalani a dokonca aj El. To všetko sa mi stále premietalo hlavou.

Vlastne keď sme pri El, tak trochu som jej to zabudla povedať.

Zapla som mobil a napísala som jej správu na Tweeter ,,Ahoj El. Dnes letím k Niallovi na celé prázdniny. Chalanom zatiaľ nevrav, že sa poznáme. Prekvapíme ich, tak ako sme to vždy plánovali. Hrozne sa na teba teším. Vidíme sa." Na odpoveď som nečakala, keďže nebola prihlásená.
Ani sa jej nečudujem 7:30 je nekresťanský čas na vstávanie. Sama by som najradšej skočila do postele a zhrabala sa znovu pod perinu. No musela som sa ísť pripraviť.

Zamieria som si to do kúpeľne, kde som opakovla každodenný rituál, takzvanú rannú rutinu; hygienu, alebo spôsob kedy sa z príšery premením na človeka. Môžete to volať ako chcete.

Tak a znovu nastal ten čas, kedy budem stáť 3 dni pred skriňou. Dobre trošičku preháňam. 3 dni to nebudu, ale chápeme sa chvíľu to trvať bude.

Nakoniec som sa rozhodla pre čierne rifle s dierami na kolenách, obyčajne biele tričko a čiernu mikinu na zapínanie.

Už pripravená som zišla do kuchyne ,,Dobré ráno" pozdravila som mamku, ktorá robila raňajky ,,Dobré ránko. No čo, tešíš sa? Opýtala sa s úsmevom, keď predo mňa dávala tanier s toustami. ,,Celkom hej." Odpovedala som jej ,,Dobré ráno." Vošiel do kuchyne aj ocko ,,Dobré" pozdravili sme ho naraz ,,O pol hodinu ideme dobre?" Opýtal sa ocko. Iba som prikývla. ,,Kufre už máš v aute." Oznamil mi ,,Ďakujem." Usmiala som na neho.

Dojedla som a išla som si pripraviť veci do lietadla. Do ruksaku som si dala sluchatka, nabíjačku, mobil, notebook,  knihu, peňaženku púder so štetcom, krém na ruky a balzám na pery.

Akurát som schádzala po schodoch, keď na mňa mamka zakričala, že už ideme.

*
*
*

Dorazili sme na letisko. Mala som ešte polhodinu do odletu.

,,Dávaj si pozor" napomenula ma mamka so slzami na krajičku. ,,Neboj budem." Povedala som a silno som ju objala.

,,Každý deň si budeme volať." Pripomenul mi ocko, ktorý mal tiež slzy v očiach. ,,Neboj aj trikrát denne." Povedala som a taktiež som ho silno objala.

,,Letím na dva mesiace, ale lúčime sa, akoby som letela na rok." Zasmiala som sa, aby som odľahčila situáciu.

,,Všetci cestujúci do Londýna prosím nastúpte do lietadla." Oznámil mi ženský hlas, ktorý sa rozliehal po letisku z reproduktorov.

Posledný krát som objala rodičov a išla som do lietadla.V lietadle bolo dosť ľudí, ale bolo tam ešte dosť miesta.

Našla som svoje miesto a sadla som si. Sedela som našťastie pri okne.

Hneď ako sme vzlietli som si zapla pesničky a ponorila som sa do svojich myšlienok. Zakrátko som zaspala.

Zobudila ma veľmi milá letuška. Poďakovala som jej za zobudenie a vybrala som sa von z lietadla.

Zobrala som si kufre a rozhliadla som sa po letisku a zrazu som ho zbadala. Stál asi 5 metrov odo mňa. ,,Ní" zakričala som naň. A rozbehla som sa jeho smerom. Skočila som mu rovno do náručia. ,,Beth" šepol a objatie mi opätoval.

V objatí sme stáli asi 5 minút. ,,Asi by sme mali ísť, lebo chalani zomrú zvedavosťou." Zasmiali sme sa.

Zobrali sme kufre a šli sme do auta.

▪NIALLOV POHĽAD▪

Ráno som sa zobudil o pol dvanástej. Dnes ma prísť Beth.

O hodinu bude už na letisku Pri týchto myšlienkach sa mi zjavil úsmev na tvári.

S Beth máme skvelý vzťah. Je to moja malá sestrička, ktorú si chránim ako oko v hlave.

Vstal som z postele a zamieril som si to do kúpeľne, kde som sa osprchoval a umyl som si zuby.

Obliekol som si čierne rifle a modré tričko.

Zišiel som do kuchyne a ihneď som sa vybral smerom ku chladničke. ,,Nialler, spravil som palacinky, takže ihneď vypadni od tej chladničky." Povedal Liam. Kedy sa tu zjavil? ,,Ty si spravil palacinky?" Povedal som nadšene. ,,Ano urobil, ale najprv chceme to prekvapenie." Povedal Louis. Pozrel som sa jeho smerom a zistil som, že v kuchyni sú všetci. ,,Ale je pre to prekvapenie ešte len idem." Odpovedal som im popravde.

,,A koľko je vlastne hodín?" Opýtal som sa ,,12:25. Prečo?" Informoval ma Zayn. ,,Do riti. Musím ísť." Rýchlo som sa obul a nasadol som do auta.

Na letisko som prišiel 12:45. No síce som trocha meškal, ale na dobré sa čaká.

Rozhliadol som sa okolo seba, ale nikde som ju nevidel ,,Ní" započul som ako na mňa niekto kričí. Pozrel som sa tým smerom a uvidel som ju. Pribehla ku mne a padla mi do náručia. ,,Beth" šepol som a opätoval jej objatie.

V objatí sme stáli pomerne dlho.

,,Asi by sme mali ísť, lebo chalani zomrú zvedavosťou." Povedal som a zasmiali sme sa.

Zobrali sme kufre a šli sme k môjmu autu.

▪POHĽAD BETH▪

V aute mi Niall povedal, že ešte nejedol, tak sme si ti namierili do Nando's.

Najedli sme sa a ja som Mii a našim napísala krátku esemesku, že už som v Londýne.

Zaplatili sme a znovu sme šli do auta. Celý čas sme sa rozprávali. Cítila som sa po dlhej dobe šťastne.

Niall mi prezradil, že chalani o mne nevedia. Rozhodli sme sa, že si z nich trochu vystrelíme.

Spravili sme si ešte jednu zastávku, aby sme mohli zrealizovať náš nápad a potom sme šli "domov".

Zastavili sme pred vilou a vystúpili sme z auta. Naill potichu otvoril dvere ,,Choď do kuchyne." Povedal mi Niall. Poslúchla som ho a vybrala som sa so kuchyne.

Nie som tu prvý krát, tak viem, kde sa čo nachádza. Našťastie tu nikto nebol. Sadla som si za stôl a počúvala som čo sa bude diať.

,,Chalaniii!!" Zakričal Ní na celý dom. Zakrátko som počula dupot na schodoch. ,,Kde je to prekvapenie?" Počula som ako sa opýtal Hazz. Len som sa uchechtla. ,,Počkajte hneď vám ho prinesiem." Povedal Niall.

Počula som otvaranie dverí a následné nadávky na Niallovu osobu.

,,Ty debil! Myslíš si, že tvoja kartónová maketa je prekvapenie?!" Podľa hlasu som spoznala, že je to Zayn.

Áno pochopili ste to správne boli sme kúpiť Niallovu kartónovú kópiu.

,,Vám sa nepáči moje prekvapenie?" Opýtal sa urazene. ,,Nie." Povedali naraz. ,,Pche a to som vám už chcel povedať, kde nájdete práve prekvapenie" Stále sa hral na urazeného. ,,Ale Ní, my sme to tak nemysleli. Pravdaže sa nám páči" začali mu hrať na city. ,,Ani trochu vám neverím, ale poviem vám to, lebo to prekvapenie umrie nudou. Bežte do kuchyne" poradil im. Zrazu všetci nabehli do kuchyne. ,,Beth?" Šepli naraz.

Prešiel týždeň a máme tu novú kapitolu. No čo ako zareagujú chalani na Beth?
...
Snažím sa pridávať každý týždeň aspoň jednu časť. Možno cez Veľkonočné prázdniny pridám viac. No uvidíme, či na to nebudem príliš lenivá?😅
...
Ako sa vám páči nová obálka?
...
Inak každé prečítanie, vote, či komentár poteší❤