Niall
"Harry, rýchlo, musíme niečo vymyslieť. Em je v sprche. Musíme sa dáko vypariť, aby sme pozreli tie byty. Volali mi z realitky, že by nám ich mohli pár ukázať. Bože....neviem, čo jej poviem...prečo tu bude celý deň sama...." bol som celkom zmätený a vedel som, že nás súri čas. Videl som, ako Sára pretočila očami.
"Čo je?" nechápavo som sa spýtal.
"Ďalší taký. Niall, to ťa akože nenapadlo, že máte dáke pracovné povinnosti?? Veď stále niečo fotíte, alebo robíte rozhovory, alebo čo ja viem čo."
"To máš pravdu...máš pravdu. Dobre.....Ty teda zostaneš dom a s ňou, kým mi...." nestihol som dopovedať a stopla ma. Videl som Harrymu úsmev na tvári.
"Tak ako prepáč Niall..... Určiite vás nenechám samých vyberať byt. Podľa mňa ani len netušíš, čo sa jej páči. Takže pôjdem pekne krásne s vami" dohovorila rázne s rukami v bok. Harry sa stále usmieval a chytil ju okolo pásu.
"Ide s nami a basta" uškrnul sa a pobozkal jej líce.
"Dobre teda....Och ahoj zlatko" zasekol som sa, keď Em vošla do kuchyne.
"Ideme si ľahnúť?" spýtala sa ma a pohladkala mi chrbát. Och, ako rád by som.
"No láska....je tu taký problém....že....my....musíme odísť" nervózne som koktal.
"Čo?! To si robíš srandu! Teraz? Prečo?!" škaredo na mňa zazrela. Ja som sa nervózne pozeral na Harryho, no on len sklopil hlavu. Super....toľko možností sme si dohodli a ja som nevedel, ktorú si mám vybrať. V tom k nej pristúpila Sára a chytila ju okolo pliec.
"Idú na dáke trápne fotenie....pre nový kalendár.....Ale im to dali pekne skoro vedieť, čo?" nahnevane sa pozrela na Em a tá jej prikývla.
"No super. Budete dlho?" so smutnými očami hľadela na mňa.
"Neboj láska, budeme sa ponáhľať. Čím skôr odídeme, tým skôr sa vrátime. Čo mi hovorí.....Harry...že je najvyšší čas odísť" a veľavýznamne som sa pozrel na Harryho. Ten odtrhol oči od Sáry a prikývol. A šli sme sa chystať. Ešte som upozornil chalanov na fotenie, aby sa nepreriekli. Stáli sme všetci nastúpení pri dverách.
"Sára a ty kam ideš?!" zakričala Em na Sáru, ktorá sa chcela nenápadne vytratiť.
"Jáááj, ja som ti nevravela? Volali mi z roboty....boli tam dáke nezhody kvôli účtom tak tam musím ísť. To je len na chvíľku....neboj nič....papa" a už jej nebolo.
"Dobre....v pohode....však ja tu budem kľudne aj sama!" kričala Em jej smerom a ja som ju len rýchlo pobozkal a tiež utekal von. Nechcel som ju nechávať dlho samú.
Sára
Pozreli sme niekoľko bytov, ale ani jeden nebol ten správny. Chalani sa na mňa už mračili a Niall mi zakaždým pripomínal, že Em je sama doma a že chce byť s ňou. Ale ak to má byť ten pravý byt, tak to nepôjde asi tak rýchlo.
"Sára máme ešte posledný byt. Ak žiadny nevyberieme, tak ma asi porazí " sťažoval sa Louis.
"Môžeš prestať mrnčať? Veď ja to nerobím naschvál. Ani mne sa už nechce behať" v našej debate nás vyrušila realitná maklérka a ukázala nám posledný byt na zozname. Vstúpili sme do veľkého a priestranného podkrovného bytu. Nebol zariadený, takže vyzeral neskutočne veľký. Na zemi bola tmavohnedá plávajúca podlaha. Celú stenu oproti vchodovým dverám zdobili veľké okná, z ktorých bol neodolateľný výhľad na celý Londýn. Svetlo, ktoré oknami prechádzalo zaplavovalo celú izbu. Priestranná kuchyňa bola spojená s obývačkou, v ktorej sa nachádzal krb. Zaujali ma točité schody, ktoré viedli na horné poschodie. Bol to dvojpodlažný byt, presne taký, o akom Em vždy snívala. Bez slova som vyšla na poschodie, keď som si uvedomila, že chalani ostali dole a boli ticho. Asi sa modlili, aby som tento byt končene schválila. Horné poschodie bolo krásne. Nachádzali sa tam 3 veľké izby spolu s kúpelňou a záchodom. Nemala som slov. Krásu celého bytu podčiarkovo to nekonečné množstvo svetla, ktoré prenikalo cez veľké okná. Vedela som, že sme našli to, čo sme hľadali.
