Compulsory (SK Translation) ✔

Chapter XVIII - Differently

"Si v poriadku?" spýtala som sa ho asi po tretí raz. Asi pred dvoma minútami dostal správu a neprestal sa pozerať von oknom, jeho obočie zamračené ako jeho zelené oči skúmali okolie. Z hlavy som nemohla dostať jeho výraz, keď sa pozrel na telefón. Vyzeral akoby videl ducha. Zbledol a jeho plné pery sa sformovali do 'o'.

„Áno, áno... Ja iba...“ nechcela som aby sa správal, že to nič nie je aj keď to nemusí byť niečo dôležité. No aj tak sa nervózne pozeral po chodníkoch. Vedela som, že sa niečo deje.

„Prečo nič nepovieš? Viem, že sa niečo deje.“

„Sakra, Tiff! Kľud, dobre? Povedal som ti, že je všetko v poriadku asi tri krát po sebe.“

„Tak si mi tri krát po sebe klamal!“ ako som to vyslovila tak to vyznelo skôr ako otázka.

„Prečo si vždy myslíš, že ti klamem, huh? Prečo? A aj keby niečo nebolo v poriadku tak by som ti to nepovedal, lebo by si začala panikáriť a nepochopila to.“ vyštekol.

„Ha! Takže predo mnou niečo skrývaš?“ zalapala som po dychu v šoku. „Práve si to povedal!“ dodala som, keď som si všimla, že jeho tvár červenie. Čierne auto sa zastavilo pred mojim domom v tichom a modernom susedstve Cambridge-u.

„Znieš akoby ma problémy prenasledovali 24 hodín denne! Oh môj Bože, prečo si tak paranoidná?“ potiahol sa za kučery. Zavrčal tak hlasno, že prisahám, že to počuli aj susedia.

„Paranoidná? Ja nie som paranoidná, Harry Styles! Myslím, že by si reagoval rovnako ak by si bol unesený vrahom – ktorý je zároveň mojim budúcim- čo je hľadaný po celom svete pretože bol obvinený z vecí, ktoré nikdy nespáchal! Myslím, že by si reagoval rovnako ak by bola tvoja matka nájdená mŕtva, kým si ty pripútaný k posteli putami a reťazami, ktoré by ti nedovolili zatvoriť nohy napospas krásnemu -no tak nebezpečnému- mužovi!“ keď som dokončila tak som lapala po dychu a do líc sa mi okamžite nahrnula krv. Ľutovala som každé slovo, ktoré som povedala. Keď som nedostala žiadnu odpoveď od prekvapeného Harryho, tak som sa rozhodla ukľudniť svoje nervy a proste sa ho opýtať ako dospelá osoba, ktorá som.

„Kto je to?“

„Nik-“

„Myslíš si, že som kurva blbá? Nie som jedna z tých kuriev ktoré si zrejme mal predtým než som prišla do tvojho života. Mám mozog a mám oči. Kto je M.S.?“ reakcia ktorú som dostala bola- nemohla som ju ani popísať! Moment, keď meno anonymnej osoby opustilo moje pery som vedela, že som mu prezradila moc. Nemal vedieť, že o tom viem. Nemala som o tom vedieť. Jeho oči sa zamračili, jeho sánka sa napla a vedela som, že sa snaží čo najviac aby na mňa nekričal.

„Ako o tom vieš?“ povedal cez zatnuté zuby. Jeho dýchanie bolo ťažké a vedela som, že som ho stratila. Bol naozaj nahnevaný. Jeho žily na krku pulzovali a jeho hánky zbeleli, kvôli zovieraniu volantu v jeho rukách.

„Ja proste... ja-“

„Pozerala si si moje správy?“ nahnevane skríkol.

„Nie! Teda áno. Ale to-“

„Nezájem! Stále si sa pozrela do môjho súkromia! Myslel som si, že si môžeme veriť.“

„Veriť? Si teraz vážny? Neveríš mi natoľko aby si mi povedal, že čo sa deje, a ani mi nepovieš, že kto M.S. je! Kurva!“

„Pretože sa ťa snažím chrániť!“ nepočula som nič čo povedal. Bola som moc nahnevaná aby som teraz skončila s mojou rečou.

„A najlepšia časť? Rozmýšľala som, že kedy mi povieš o tvojom pláne niekoho zabiť!“ plakala som.