Selfdestruction

c

,,Čo? Ako to myslíš, že Ťa niekto sleduje?" trocha vydesene sa ma spýtala. ,,Ja neviem. Proste stále ide za mnou, všade kam sa pohnem, kde zabočím." zašepkala som jej a pridala som viac do kroku a tá osoba pridala do kroku tiež. ,,Hlavne nezastavuj. Ako ďaľeko to máš od domu?" spýtala sa ma. ,,Ešte ulicu. Panebože, niečo drží v ruke." spanikárila som. ,,Ty si sa obzrela?" spýtala sa ma Katka. ,,Jasne, že hej. Bože zrýchľuje krok. Čo mám robiť?" spýtala som sa vystrašene. ,,Bež!! Utekaj!! Rýchlo domov!!" kričala. Začala som behať. ,,Koho máš doma!?" spýtala sa ma Katka. ,,Mamu a brata." povedala som. ,,To je dobre. Ako ďaľeko to máš ešte?" spýtala sa Katka. ,,Už len pol ulice!!" zašepkala som. ,,Ja nevládzem." povedala som Katke. ,,Ty to dáš dievča! Nevzdávaj to! Chcem Ťa zajtra vidieť zdrávú a hlavne živú ." povzbudzovala ma. ,,Dobre. Ja to dám. Vďaka." poďakovala som sa. ,,Tvoja najlepšia kamoška je tu vždy pre Teba. Teraz vážne, kedy budeš doma?" zdesene sa spýtala. ,,U-už len 2 domy." zadychčane som jej povedala. ,,To zvládneš." pokojne povedala. ,,Som pred domom." povedala som. Tá osoba do mňa rutila kameň. ,,Au!" skríkla som. Rýchlo som vošla do domu a zmkla som. ,,Čo-čo sa deje? Si tam?" pýtala sa Katka. ,,Halooo?" ďaľej sa pýtala. ,,Som v po-poriadku..len..len tá osoba do mňa rutila kameň!" povedala som nahnevane ale aj vydesene. ,,Buď rada že žiješ Ty krava." povedala a začala sa smiať. ,,Ha-ha. Vtipné. Rob si z toho srandu, ale kebyže umriem, tak by ti nemal kto dávať opísať písomky a úlohy." povedala som jej. ,,Jooj, nehnevaj saa. Inak, stojí pred tvojim domom tá osoba?" spýtala sa Katka. ,,Nie." odpovedala som a vydýchla som si. ,,Ja už budem končiť." povedala Katka. ,,Dobre. Ahooj." pozdravila som sa jej. ,,Pa." odzdravila sa.
***
Mama mi dovolila ísť k Denisovi, ale musím si upratať izbu. Nepovedala som jej nič o tom incidente s tou záhadnou osobou. Potom by ma už nikde nepustila. Vošla som do izby a zavolala som Denisovi. ,,Ahoj Anastay. Tak môžeš?" spýtal sa. ,,Jasné. Ale...nemohol by si po mňa prísť autom? Prosím." zaprosila som ho. ,,Samozrejme že prídem autom pre Teba. No, idem sa nachystať za 10 minút som tam. Pa." povedal a zrušil. ,,Pa..." povedala som do prázdna. Začala som upratovať izbu. Nie je tu veľa vecí na upratanie. Do prania dám 4 páry ponožiek a 2 tričká+nejaká zabudnutá čiapka. To je všetko. Zobrala som si nabíjačku na mobil a môžem ísť.
***
,,Deje sa niečo Ansatay?" spýtal sa ma Denis zatiaľ čo riadil auto. ,,Keď som od Teba odchádzala, niekto ma sledoval..keď som prišla domov, hodil do mňa kameň..." povedala som a pozerala som sa vonoknom na miznúce a objavujúce sa stromy a domy. ,,Hmm...máš ten kameň so sebou?" spýtal sa. ,,..." som ticho.
,,Máš?.. Anstay.." pozrel sa na mňa. ,,No..áno.." povedala som a sklopila som zrak. ,,Čo sa deje?" spýtal sa. Dala som mu kameň. ,,Prečo mi-ahaa..." zobral kameň a dal dole z neho kúsok papiera.

,,Ty tomu veríš?" spýtal sa. V aute sa rozhostilo ticho. ,,Čo ak áno?.." spýtala som sa po pár minútach. ,,To nie je pravda Anastay. Nevymenil by som Ťa ani za 100 lacných kuriev." povedal. Auto zastalo. ,,Hm... Verím Ti. Ale.." rozprávam. ,,Ale..to s tou posteľou je..je pravda?" spýtala som sa. Potom som to rýchlo zobrala späť..nie nechcem to vedieť, ale už je neskoro. ,,.No, ja neviem či som dobrý v posteli." snažil sa odľahčiť situáciu. ,,Už si s nejakou spal?" spýtala som sa. ,,Vieš...ja-ja...mám už 17 takže..chalan v mojom veku..-" začal koktať. ,,Áno, alebo nie?" spýtala som sa a zapozerala som sa mu do očí. ,,A..áno..ale bolo to dávno, asi pred rokom." hovoril nervózne. ,,S koľkými?" spýtala som sa. ,,Nemusíme to teraz riešiť nie?" nervózne sa zasmial. ,,Koľko ich bolo?" spýtala som sa trocha váhavo. ,,No..mal som tri priateľky..ale s dvoma som..." povedal. ,,Aaha...nikdy si mi to nepovedal." povedala som. ,,Ale bolo to už dávno. Takže na to môžeme zabudnúť." povedal a chytil ma za ruku. ,,Mám Teba, tak sa nemusíme zaoberať minulosťou." bolo vidno že sa ho táto téma trocha dotkla. ,,Och, zabudnem na to, ale iba ak mi zrobíš palacinkyy." povedala som a usmiala som sa. Nebudem si robiť starosti s minulosťou.
***
Už sme vo vnútri a stále mám pocit akokeby nás niekto sledoval. Denis išiel do obývačky. ,,Denis, prosím počkaj na mňa." povedala som trocha ustráchane. Zamkla som dvere a utekala som do obývačky. ,,Bojíš sa?" spýtal sa ma. ,,No..trocha." odvedala som a sklopila som zrak. ,,Vieš, že sa nemusíš báť princezná. Som tu na to, aby som Ťa ochránil a miloval." povedal a objal ma. ,,Ty môj princ." zasmiala som sa a objatie som mu opätovala.
,,Stále chceš tie palacinky, alebo mám objednať pizzu?" spýtal sa a začal sa smiať. ,,Pizzuuu." začala som sa smiať sním. ,,Kto objednáva?" spýtala som sa. ,,Noo, minule som objednával ja, takžee...na rade si tyy.'' povedal. ,,Hmm..akú chceme?" spýtala som sa. ,,Šunkovú-" ,,-s kukuricou." dopovedala som zaňho.

***
Už máme pizzu. ,,Oh gaaš. Je taká teplá...a pekne vonia." vychutnávala som si vôňu tej pizze. ,,Ty sa hádam naješ aj z tej vône." povedal Denis a začal sa smiať. ,,Niee...len si vychutnávam veci, nie ako niekto, kto to rýchlo zožerie a hneď zabudne, že čosi jedol." povedala som a zobrala som si jeden chrumkavý trojuholník pizze. ,,Tak ako toto ma zabolelo pri srdiečku.." povedal a otočil sa mi chrbtom. ,,Takže Ty tú pizzu už nebudeš, čo?" spýtala som sa a začala som sa smiať. On sa trocha pootočil. ,,Možno si jeden kúsok dám.'' povedal a zatvoril oči. Rýchlo som mu dala pizza-bozk. On otvoril oči a usmial sa. ,,Tak z toho sa nenajem, ale dobre. Páči sa mi to." povedal a otočila sa k pizzi. ,,Za chvíľu sú Vianoce. Čo by si chcela pod stromček?" spýtal sa a odhryzol si z pizze. ,,To máš vedieť Ty. Nemusíš sa ma to pýtať." povedala som a usmiala som sa. ,,Dobree...niečo vmyslím." povedal a vrhol sa na posledný kúsok pizze. ,,E-e-e. Ten kúsok je môj." povedala som a vybrala som mu ho z ruky. ,,Nie. Videl som ho prvý." povedal a zobral mi ten kúsok. Začala som sa smiať. ,,Takže bitka, čo?" spýtala som sa a zaškľabila som sa naňho.