Dnes mi jeden človek povedal veľmi zaujímavú vec.
Viem že Vás to ani z ďaleka nemusí zaujímať a možno to nebudete ani čítať ale ja mám potrebu to sem napísať.
Sme tak neskutočne skazení dnešnou dobou, že si ani sami neuvedomujeme že nežijeme ale prežívame v nereálnom svete.
Každý z nás má sociálne siete na ktorých buď prezentujeme samích seba,naše názory, vieru, koníčky, presvedčenia alebo jednoducho ich využívame na takzvané zabitie nudy alebo spoznávanie nových ľudí..
A práve o tom je moja myšlienka.
O spoznavaní nových ľudí.
Každý z nás, ruku na srdce že mám pravdu spoznal na sociálnej sieti minimálne jedného človeka ktorého si obľúbil a udržiaval s ním pravidelný kontakt.
Áno píšem o našich platonických láskach ktoré nám pomahajú zaplniť niektoré prázdne miesta v Nás a vždy nám vyčarajú úsmev keď nám zasvieti správa od dotyčnej osoby.
Povedzme si úprimne, že ten pocit keď Vám niekto každý večer napíše dobrú noc a sladké sny a každé ráno popraje pekný deň je niečo načo sa dá ľahko zvyknúť.
Keď sa Vás opýta čo robíte a vy práve sedíte na káve odpoveď dotyčného je vždy , žeby bol najradšej keby tú kávu pije s Vami. Keď večer neviete zaspať dotyčný Vám napíše správu ktorá Vám roztopí srdce , tým žeby najradšej ležal vedľa Vás aby sa Vám lepšie zaspávalo.
Je to smutné že ľudia majú len prázdne reči a schovávajú sa za sociálne siete.
Prečo keď ti človek napíše že by si dal tú kávu s tebou nemá v sebe toľko odhodlania prísť a dať si tú kávu naozaj s tebou? Komunikovať bez tejto sociálnej sieti a všimnúť si že dotyčný má vrásky od smiechu okolo oči namiesto použitia "smajlíkov" za ktorými vlastne schovávame svoje skutočné pocity?
Prečo keď ti napíše niekto že mu na tebe zaleží ale vlastne nikdy mu nezáleží na tebe na toľko aby strávil s tebou reálny čas?
Ľudia uvedomme si jednu dôležitú vec. Vždy sa vyhovárame na to že nemáme čas, no čo keby sme obetovali čas stravení na sociálnych sieťach pre ľudí na ktorých nám záleží? Ani dva roky neustáleho písania nám nedá toľko čo dve hodiny reálneho rozprávania sa s človekom na ktorom nám zaleží.
Neschovávajme sa za výdobytky moderného sveta.
Komunikujme tak aby sme počuli hlas dotyčného, aby sme vedeli akej farby má oči, aby sme si vedeli vybaviť jeho smiech keď zavrieme oči. Tvorme si reálne spomienky a nezabudnutelné zážitky. Pome sa prejsť do prírody, do kina, na večeru, hocičo len to robme v reálnom svete a neunikajme z reality do virtuálneho sveta.
Lebo sociálne siete Nám možu zdvihnúť sebavedomie, dať nám občas pocit že niesme sami ale nikdy nám nenahradia teplo človeka keď vedľa nás zaspáva. Nikdy nám nenahradí správa na dobré ráno , zvuk jeho zachrípnutého hlasu hneď po prebudení.
Žime. Milujme. Robme bláznovstvá a nebojme sa spoznávať osoby na ktorých nám záleži aj reálne.
Lebo pamätaj na pohreb Nám isto neprídu všetci naši followeri z Instagramu ani všetci ľudia čo nám dali like na novú profilovlu, prídu len tí s ktorými sme trávili reálny čas a tým že sme im dali kúsok z našeho času sme zanechali niečo v nich..
