LOVE ME

3. kapitola

"Objednáme si pizzu?" spýtala sa ma Michelle zatiaľ čo som robila pukance. S úsmevom som prikývla. Toto mi bude chýbať. Viem, že Michelle znova dlho neuvidím. Znova sa vrátim do toho sveta v ktorom žijem. Viem, ju môžem hocikedy navštíviť, ale zas práca mi to nie vždy dovolí. Dokonca keby som si vzala ďalšie voľno kvôli Michelle, tak Alex znova začne hovoriť že kvôli nemu si voľno nezoberiem ale kvôli Michelle áno. Lezie mi to na nervy. "Kedy budeme riešiť vašu svadbu?" zobudila ma z môjho snenia Michelle. Chcela by som jej na to odpovedať, no neviem ako. Veľmi sa mi svadbu riešiť vôbec nechce. Vydávať som sa v takom skorom veku nechcela. Nehovorím, že nie som šťastná že ma Alex požiadal o ruku, ale rozprávali sme sa už raz o tom. Povedala som mu síce, že zasnúbená by som chcela byť možno v dvadsaťšestke ale mám dvadsaťštyri. A vydávať sa tiež po zásnubách nechcem hneď. Chcela som také dve roky počkať a potom sa vydať. No čo mám robiť keď každý chce niečo iné. "Si v poriadku? Hneď ako som spomenula svadbu si stuhla. Vieš že mne môžeš povedať čokoľvek. Nebudem ťa odsudzovať." povedala a priblížila sa ku mne. "Ja viem. Viem, že ti môžem povedať čokoľvek a nechápem prečo to nerobím. Prečo všetko čo mi prebieha v hlave ti nepoviem." vyhrkla som zrazu zo seba. "Lebo to musíš chcieť." slzy sa mi nahrnuli do očí a hneď som ju objala. Potrebovala so ju objať. Bola tu pre mňa. Nikto by ma tak nepochopil ako ona. Nemám to komu povedať. Mám okolo seba hrozne veľa ľudí ale ani jeden nemá takú hodnotu ako ona. "Chcem ti povedať všetko" dorobili sme pukance, doniesli nám pizzu, sadli sme si do obývačky na jej pohodlný gauč a začali sme sa rozprávať. Všetko čo som mala v svojej hlave som jej povedala. Uľavilo sa mi. Všetká záťaž zo mňa vyšla a som šťastná že ma vypočula. Je to jediná osoba ktorá ma nezkritizuje, nevynadá prečo sa tak správam a prečo tak myslím. Pochopí ma. Vždy ma pochopí. "Som rada že si mi o tom povedala. Nemusíte mať svadbu hneď. To že ťa požiadal asi už nevrátiš. Keby si mu dala prsteň a povedala že je to pre teba ešte priskoro, tak by to asi nezobral najlepšie, ale môžeš mu povedať že svadba je ešte skoro. Tá nemusí byť hneď. Môže byť o rok, dva, kedy len budeš chcieť ty. Nie on. Za tie dva roky sa toho udeje veľmi veľa." Má pravdu. Presne tak mu to poviem. Áno, možno mu prsteň už nevrátim ale svadbu si môžem vyžiadať kedy ja chcem. "Do riti" povedala som až sa Elle zľakla a zabehlo jej. Začala som sa smiať. "Prepáč, spomenula som si že včera, teda už dnes ráno o druhej mi volal Alex a ja som mu nezavolala späť. " Michelle sa napila a potom dodala. "Zlatko, keby to bolo súrne tak už by dávno zavolal. Zrejme ťa len kontroloval. " Prikývla som. "Ale aj tak mu pre istotu zavolám." prekrútila očami. Zobrala som iphone a zavolala mu. Parkrát to zazvonilo a potom sa na druhej strane ozval hlas. Jeho hlas. "Ahoj, ja len že si volal a chcela som vedieť kvôli čomu." povedala som. "Áno. Chcel som vedieť či si v poriadku, ale keď si mi nedvíhala tak som si myslel že spíš. Prepáč som v práci musím ísť." povedal mi do telefónu. "Jasné, prepáč maj sa." rýchlo som odpovedala. Bolo to trochu zvláštne ale nechcela som sa tým viac zaoberať. Vrátila som sa k Michelle a šli sme pozerať film. Bol to posledný večer čo sme boli spolu. Zajtra večer odchádzam. Lístok na vlak už našťastie mám, takže si nemusím kupovať a miesto mám isté. Hore sme boli dlho do noci. Nasmiali sme sa, rozprávali a všetko čo k tomu patrí. Zaspala som s pocitom, že som šťastná. Ráno som bola vyspatá a v úžasnej nálade. Nemyslela som na to, že poobede odchádzam. Chcela som si užiť ešte posledné chvíle s Michelle. Vyšla som z izby a šla do kuchyne. Myslím,že Elle ešte spala tak som sa rozhodla, že dnes ako poďakovanie že som u nej mohla byť urobím raňajky ja. Urobila som kávu, tousty, nakrájala som zeleninu a uvarila párky aj praženicu. Michelle sa zobudila práve včas. Raňajky boli hotové a my sme si na nich pochutili. S Michelle sme sa rozprávali, že ešte predtým než pôjdem preč, pôjdeme do mesta. Chcela mi ukázať ešte jedno miesto. Jej prácu. Celý čas čo som tu som ju prehovárala aby mi ju ukázala. Rozhodla sa že dnes využijeme ten čas presne na to. Šla som si zbaliť veci aby keď sa vrátime, už si ich len zoberiem. Prezliekla som sa a natiahla som na seba tričko a kraťasy. Ten outfit sa mi veľmi páči a to oblečenie som si kúpila tu v Manchestri. Vonku je teplo takže nechcem na seba obliekať nejaké vrstvy. Michelle sa tiež obliekla a vyrazili sme. Nasadli sme do jej auta a šli sme. Konečne uvidím kde pracuje. Áno viem že je to nejaká nóbl reštaurácia ale chcem vidieť ako to tam vyzerá a kde to je keby som ju náhodou potrebovala. Poslednýkrát som si obzerala toto mesto. Teším sa keď sa tu ešte vrátim. Či už to bude pracovne alebo počas voľna, teším sa. Michelle zaparkovala pred jednou budovou. To ako mi vravela že pracuje v jednej luxusnej reštaurácii sedelo ale nevravela že pracuje v jednej z najdrahších a najluxusnejších reštaurácii v celom Anglicku. To dievča sa zbláznilo. Buď nevie kde pracuje alebo len nechcela aby som šalela. Do tejto reštaurácie sa dostane buď len vážne bohatý človek alebo vážení a vysoko postavený človek. "Prečo si mi nepovedala že pracuješ práve tu? Elle veď toto je najdrahšia reštaurácia v celom Anglicku. Veď tu zarobíš kopu peňazí" usmiala sa na mňa a viedla ma dnu. Bolo mi trápne vstúpiť do nej v tých šatách čo som mala na sebe. Viem že sme sa tam zastavili len naskok ale aj tak." Ahoj Julie tak ako vám to dnes ide? Máte tu veľa ľudí? " spýtala sa Michelle zjavne tiež zamestnankyňa. "Zatiaľ nie. Uvidíme večer. Čo ty tu robíš?" vyzerala byť sympatická. "Prišla som to tu ukázať mojej najlepšej priateľke ktorá ma prišla pozrieť z Londýna." povedala a ja som si s Julie podala ruky. Usmiala sa na mňa a bola milá. Zatiaľ čo sa Michelle rozprávala s Julie, ja som sa rozhliadala po reštaurácii. Bola nádherná. V tejto som ešte vážne nebola. Raz sa tu musím prísť najesť. Nabudúce keď Liam bude vyberať do ktorej reštaurácie v Manchestri ísť sa najesť na pracovnú schôdzu, bude to určite táto. Nebolo tu veľa ľudí. Stále som sa obzerala keď som zrazu skoro stratila rovnováhu a zatočila sa mi hlava. Neviem či nás ten chlap prenasleduje alebo je to náhoda ale toto sa mi asi sníva. Čo tu robí? Ten chlap, ktorý sa nám obom s Michelle v bare páčil sedel na konci stola a obedoval. Prečo tu musel byť práve teraz. Najhoršie bolo že si ma všimol ako sa naňho pozerám. Preboha. Prečo ma začal bolieť žalúdok? Veď sedí a obeduje a my už aj tak sme na odchode. No Michelle si všimla na koho som sa pozerala. Julie nás nechala samých a šla obsluhovať. "Nepovedz mi že to je ten istý chlap" povedala a začala sa smiať. Čo jej je vtipné? "Vyzerá to tak že áno. Môžme už ísť? Necítim sa v jeho spoločnosti dobre." prekvapene na mňa pozrela. "Tia, keby si nebola zasnúbená tak poviem že sa ti páči ale snažím si nahovoriť že sa mi to len zdá." zbláznila sa? Jasne že sa mi nepáči. Vyzerá vážne svetovo ale ja mám oči len pre jedného chlapa. "Michelle on vstal a ide našim smerom." Toto horšie byť už nemôže. Ale asi som panikarila predčasne. Šiel len zaplatiť. "Môžeš prestať slintať?" spýtala sa ma Michelle a začala sa znova smiať. Ako to že sme ho stretli už druhýkrát a ešte som nepočula jeho hlas. Musí mať nenormálne úžasný hlas. Možno nie. Ale to už asi nezistim. Zaplatil, poslednýkrát sa na mňa pozrel a odišiel. " Videla si ako sa na teba teraz pozrel?" spýtala sa ma Michelle. Robila som sa akože neviem no ona vedela že som to videla. Až príliš dobre. Vyšli sme z reštaurácie, šli sme do jej auta a šli sme na byt aby som si šla po veci. Bolo mi s ňou tak dobre a už odchádzam. Aspoň som s ňou strávila krásne chvíle. Verím, že čoskoro ich spolu zažijeme znova.