Ahoj volám sa Dylan,Dylan Andy Rogers a teraz vam rozpoviem môj pribeh.Všetko sa stalo keď som bol ešte živý, bol som chlapec z hnedymi vlasmi a slabozelenymi očami žil som v malom mestečku spolu z bratom Liamom ale rodičia sa rozhodli presťahovať.Moc som sa do novèho domu netešil,ako vždy som sedel mlčky v aute na zadnóm sedadle vedľa môjho brata,mama sa ma snažila osloviť ale ja som ako vždy mlčal.keď sme dorazili do novèho domu ignoroval som všetko okolo,len som zobral svôj kufor a šiel do svojej novej izby.Vybalil som si veci a čo najrýchlejšie som vyšiel von z domu a šiel preskúmať mesto.Keď som prechádzal mestom omylom som narazil do chlapca ktorý ma automaticky chytil za mikinu a začal ma mlátiť,ja som ako vždy nič neprehovoril a ani som sa nebránil na čo, bolo by to zbytočne.Keď som prišiel domov z monokľom na tvári
a s modrinami tak som rýchlo išiel do izby a uzavretý som tam ostal.Pozdejšie prišiel ku mne Liam a videl moju tvár,Liam:Dylan kto ti to spravil? Dylan: to nič spadol som.Snažil som sa čo najviac klamať pred ním len aby sa o mňa nebál,keď odišiel začal som potajme fajčít cigaretu.Ale v zápätí som sa cítil že padám ale neriešil som to,radšej som som sa prezliekol do môjho trička z napisom lùzer a zaľahol do postele.Často ma sprevádzali nočné mori ktorè sa skladali z nejakého zvláštneho znaku a zvláštnej postavy bez tváre.Ale už som si zvykól,na druhý deň som vstal skorej a snažil sa zabudnúť na to že vlastne existujem,často rozmýšľam nad tím snom,snažím sa prísť kto je tá postava a prečo je v mojich snoch.
"Dobre rano Dyl" oslovil ma ma Liam ktorý bol ešte nezobudený a ja som ako vždy mlčal.Liam si často všímal moje správanie a vždy sa ma snažil aspoň nejako donútiť sa rozprávať,no márne ja som vždy mlčal niekedy si myslel že som nemí,a už som radšej prehovoril "ja nie som nemí" prehovoril som "ti rozprávaš som rád že ťa konečne počujem".Bol som rád že som sa odhodlal prehovoriť,začali sme sa rozprávať a zakecali sme sa,bol som šťastný ako nikdy predtym.Keď rodičia vstali všimol som si na mame niečo zvláštne,mala modrinu na ruke tak som sa jéj spýtal "mami odkiaľ máš tú modrinu?" Mama cela rada že počula môj hlas "to nič Dylan to len som spadla keď som umývala okna" veľmi sa mi to nechcelo veriť ale radšej som nechal to tak,začal som sa nudiť tak som sa rozhodól isť von aj s bratom,išli sme sa túlať po meste keď sme narazili na toho istèho chlapca ktorý ma zmlatil ale neból sám,bol asi z jeho gangom "hej sráč" skríkol na mňa a priblížil sa aj s gangom "preč si tak ticho?" Mlčal som a on skríkol "odpovedz mi!"stále som sa rozhodol mlčať no jeho to ešte viac nahnevalo a začal ma mlátiť "nechaj môjho brata" skríkol Liam a napadli aj jeho a to ma naštvalo.Začal som ich mlatiť za radom a kopal som ich na zemi "sviniar môjho brata nikto mlátit nebude" zrazu som cítil niečo zvláštne,videl som ich slzy a mal som vnútornú radosť s toho že trpí.Liam ma našťastie zastavil a rychlo sme utekali domov,keď sme došli domov počula som mamín plač ktorý vychadzal zo spálne,šiel som sa pozreť a videl som oca ako ubližuje mame.Keď ma zahliadol,chytil ma za mikinu a začal mi dávať päsťami do tvare,potom schitil nôž a vybral mi moje oči a začal ma rezať,plakal som a kričal "Liam utekaj!" Liam našťastie ušiel ale ja som bol vo veľkej bolesti.Potom keď už nemal ako ma dorezať chytil ma a vilial na mňa benzín a podpálil ma.Kričali som ale už som nevydržal nechať moje očné jamky otvorenè
otec sa snažil zbaviť môjho tela ale keď sa vratil moje telo už tam nebolo.Stal sa zo mňa nemrtvá príšera milujúca utrpenie a bolesť.Priahol som po pomste,mal som chuť ho zabiť no ešte nebol môj čas.Slenderman ma zachránil a povedal mi že nie si už Dylan Andy Rogers ale si Dylan Čierne Srdce.Prijal som od neho novè meno a aj masku
Teraz len čakám kedy budem pripravený neboj sa nebudeš ani.vedieť že som pri tebe.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
