Ostré slnečné lúče ma pošteklili na špičke nos a hriali mi tvár, akoby stále nebol začiatok zimy, ale leto. Bolo mi teplo a príjemne. Vedľa mňa sa jemne pomrvil Lucas, ktorý mal ruky pod hlavou zahrabané pod vankúšom. Ležal na bruchu a prikrývka mu siahala len od pása nadol. Hlavu mal otočenú k oknu. Keby som ho práve nepočula tak spokojne dýchať, nebola by som si istá, či stále spí. Bol krásny. Spokojný, unavený a pokojný. V tomto momente ho nič netrápilo, nemusel nič riešiť a báť sa. Rovnako, ani ja.
Spánok ma obchádzal už niekoľko minút a jediné, na čom sústredila svoju pozornosť, bol on. Rozhodla som sa, že sa pomaly vytratím z izby a prekvapím ho.Po tichu som vykĺzla z postele a obliekla si na seba len jeho tričko, ktoré sa mi včera podarilo z neho vyslobodiť. Podišla som k dverám a pomaly otočila kľučkou. Zrazu som stála na chodbe úplne sama a prvé čo ma napadlo, bola tajomná izba, ktorú predo mnou včera tak rýchlo zatvoril. Chvíľkové nutkanie ísť a vstúpiť do nej, ma však prešlo v momente, keď som si uvedomila, že by to nebolo správne. Potlačila som svoju zvedavosť do úzadia a vykročila vpred, smerom do kuchyne.
•●•●•●•●•●•●•●•●•●•●•●•●•●•●•●•●•●•●•
Zvuk horúcej vody, ktorá sa liala dnom šálky ma neuveriteľne upokojovala. Po izbe sa rozliala vôňa zeleného čaju a čerstvo prerezaného citróna. V chladničke som objavila posledné tri vajíčka a balenie slaniny.
"Už by to chcelo len toast." povedala som si po tichu.
Najprv som prehľadala chladničku, potom skrinku vedľa nej až som ho nakoniec objavila v poslednej skrinke. Vytiahla som ho a urobila niekoľko toastov. Na panvici som opiekla plátky slaniny a pridala všetky vajíčka. Mala som radosť, že aj z mála sa mi podarí vyčarovať niečo chutné a pojedateľné.
Naservírovala som nám raňajky na stôl, kde sme si včera spolu vychutnali večeru a rukami som objímala šálku horúceho čaju. Pomalým fúkaním som sa ho snažila čoraz viac schladiť, a po malých dúškoch som si vychutnávala jeho kyslastú chuť. Pozerala som von oknom a sledovala obraz, ktorý sa mi naskytol. Priamo nad umývadlom bolo umiestnené veľké, sklené okno, bez záclon či iných dekoračných drobností, ktoré by naň určite každá domáca žienka doplnila. Bol z tade nádherný výhľad na hory a stromy, ktorými sa začínal vstup do miestnej, prírodnej rezervácie. V modrej a čistej oblohe sa len sem tam zračil pohyb lietajúcich vtákov a pohyby vrcholov ihličnanov, ktoré sa pod mocným vetrom ohýbali smerom na stranu. Bolo to krásne miesto. Bolo to tu ticho a pokojne. Začínala som chápať, prečo si ho Lucas zvolil za miesto svojho nového domova.
Zo zamyslenia ma vytrhli kroky ťažký nôh, pod ktorým sa podlaha nepravidelne prehýbala a vŕzgala. Otočila som hlavu na stranu a uvidela ho. Prichádzal pomaly priamo ku mne a mne oči spadli na jeho dokonalé telo. Mal na sebe len krátke šortky čiernej farby, ktoré mu zvýrazňovali pri každom pohybe dopredu jeho svalnaté stehná a lýtka. Za denného svetla vyzeral ako poloboh. Bol krásny. Pokožku mal trošku tmavšej pleti, tak ako ho cez leto muselo opáliť slnko a vlasy mal strapaté na všetky strany. V očiach rozospaný pohľad a široký úsmev na perách. Podišiel ku mne a objal ma okolo pása, pričom si tvár schoval do mojich rozpustených vlasov. Nahlas si k ním privoňal a zhlboka vdýchol ich vôňu.
"Dobré ráno, kvapôčka. Nemôžeš sa len tak vytratiť z postele aby si mi o tom nepovedala."
"A to už prečo, Lucas?" odpoviem do ticha.
"Bál som sa, že si mi zmizla. Že si odišla. Že..."
"Že čo?" otočím sa na stoličke priamo k nemu a jeho tvár sa ocitne blízko pri tej moje.
"Bál som sa, že si ten včerajšok oľutovala a odišla si..." hlasne po tichu.
"Ach ty...Bolo to krásne. Tá noc....Ďakujem." pobozkám ho na pery a rukou sa mu vnorím do vlasov.
•●•●•●•●•●•●•●•●•●•●•●•●•●•●•●•●•●•●•
"Myslím, že by som mala pomaly ísť." poviem mu, keď usteliem jeho posteľ.
Podídem k oknu, ktoré som plánovala zatvoriť, no zastavím sa tesne pred ním. Bože, aj odtiaľto má nádherný výhľad. Naozaj začínam chápať, a v kútiku duše mu aj trochu závidieť, že si vybral práve toto miesto.
YOU ARE READING
Iba okamih
Romance,,Byť, či nebyť?" vytrhne ma zo zasnenia o knihe, známy hlas. Neznámy čašník sa teraz skláňa nad mojím stolom a ukladá na jeho vrch bielu, keramickú šálku na tanieriku. Na vrchu mliečnej peny uvidím kávou vytvorený obrazec kvetu, ktorý je vyplnený...
