Profesor Styles //h.s {SK}

7. časť

Zahanbene som behala po jeho kabinete a hľadala moje nohavičky. Harry len stál a zatiaľ čo si zapínal gombíky na košeli namňa s úškrnom hľadel.

"Kam si ich odhodil?" Opýtala som sa mierne naštvane, no v tom som ich zbadala pohodené na zemi. Nechápala som, že som si ich tam nevšimla. Mykla som nad tým plecom a už aj som si ich prevliekala cez nohy a hneď na to aj nohavice.

Harry už oblečený ako predtým sa ku mne vybral pomalým krokom. Dvoma prstami mi chytil bradu a zdvihol, aby som sa mu pozrela do očí. Pripadala som si malá, aj keď bol len o hlavu vyšší. 



"Prepáč za ten včerajšok, správal som sa ako hlupák." Dal mi bozk na čelo. "Chcel by som ťa niekam zobrať." Vyslovil pokojne, akoby sme boli len dvaja okoloidúci a nie študentka a profesor. "V piatok o ôsmej prídem po teba." Nepýtal sa ma, informoval ma o tom, že proste príde a pôjdeme spolu niekam. Namyslenec. Vedel, že by som s ním išla.

"Žial, v piatok cestujem domov." Dva týždne som doma nebola, chcela som končne vidieť rodinu, aj keď som tým musela odmietnuť stretnutie s Harrym Dopekla Sexy Stylesom.

"A čo štvrtok?" Nedal sa odbyť. Rukou mi jemne prešiel po líci a pozeral sa namňa. Neodpovedala som, len som prikývla na súhlas. Odtiahla som sa od neho a podišla k dverám.

"Dovidenia, pán profesor." Vyčarila som široký a úprimný úsmev otvárajúc dvere za ktorými som o pár sekúnd zmizla.

Musela som ísť čo najďalej, pretože som mala sto chúť sa tam vrátiť a pretiahnúť ho znovu pri pohľade na neho. Konečne som si to namierila tam, kam som išla aj prv a vymenila knižku za druhú.

Stále som rozmýšľala nad tým čo sa stalo. Znovu som sa s ním vyspala. Znamenalo to teda, že aj ja som sa páčila jemu. Ani neviem popísať pocity, ktoré som pociťovala. Vždy som si vravela, že sa nikdy nevyspím s niekým koho sotva poznám. A pozrite namňa teraz. Jediné čo o Harrym viem je, že pracuje ako profesor a potom už len také detaily, napríklad že sa skvelo bozkáva, má vypracované telo plné tetovaní a je to boh v posteli, to musím uznať.

Jediné, čo som momentálne chcela bolo pretočiť čas na štvrtok. Byť znovu s ním. Vedela som, že byť v hociakom bližšiom vzťahu s profesorom nie je dobré a správne, ale zakázané ovocie predsa chutí najlepšie. Teraz sa mi to potvrdilo.

Doma som sa snažila nejako zabaviť, aby mi čo najrýchlejšie ušiel čas. Spravila som pár vecí do školy a začítala som sa do knihy. Večer som zaspávala s myšlienkou na muža, ktorého som chcela mať vedľa seba, pobozkať ho a zaspať v jeho náručí. Ešte mi to nebolo dopriate, no mala som šťastie už tak či tak. Chcel somnou stráviť večer.

Ráno som sa zobudila akosi príliš skoro. Moje želanie, že sa chcem zobudiť o šiestej večer neboli vypočuté. Niekto tam hore to poplietol a namiesto 6 hodín poobede, ma zobudil o šiestej hodine rannej.

Dala som si horúcu sprchu a rozhodla sa spraviť si na raňajky lievance. S Kate som sa od kaviarne ani nestretla, takmer akoby ani nebola v byte. Jej neprítomnosť mi prezradili až jej chýbajúce zimné čižmy, ktoré nosila. Asi prespala u Reného.

Celý deň mi ubiehal extrémne pomaly. Prednášky sa vliekli, mala som pocit, že namiesto deväťdesiat minút trvá dvakrát toľko. 



"Ahoj ja som Beatrice. Prepáč mi za to, ako som na teba vybehla. Mala som len zlú náladu." Podala som ruku Oliverovmu, teraz už oficiálnemu, priateľovi Joshovi, s ktorým ma konečne zoznámil na chodbe. Chcela som sa mu osobne ospravedlniť za môj výstup a tak som prehovorila Olivera, aby ho zavolal zanami. Oznámil mi, že sú oficiálne spolu a spečatili to včera, po našom stretnutí v kaviarni, zamknutím zámku na malom moste lásky. Milé pomyslela som si.