A little bit of horror |SK|

15. Krátke horrorové príbehy

Takže priatelia, som späť...veľmi sa ospravedlňujem za neaktivitu a chcem sa vám poďakovať za prvé miesto v #nightmare🖤🖤🖤.

Ocinko mi prezradil, ako veľmi sa na mňa mamička teší...ale znervóznel som, keď mi uväzoval slučku okolo krku...

Vyzerala taká šťastná keď som jej daroval lebku ako nočnú lampu. Problém začal, keď nevedela nájsť nášho malého...

Tancuj akoby sa nikto nepozeral... Spievaj akoby ťa nikto nepočúval... Jazdi akoby nikto nevedel, že máš v kufri auta mŕtvoly.

Keď sme vyprázdnili police v supermarkete, začali sme jesť jelene...potom myši...potkanov...a keď už nebolo nič iné, pozreli sme sa jeden na druhého a s nožmi v ruke sme si uvedomili, že keď máš hlad, zješ všetko...všetkých...

Môj brat má imaginárneho kamaráta. Teda, myslel som si to kým som ho nepočul hovoriť:,,Neboj, hlava môjho staršieho brata ti sadne..."

Ráta sa to ako kanibalizmus, keď ostatných ľudí vidíš ako jedlo? Prečo sa to vlastne pýtam? Je hlúpe sa pýtať takéto veci kuraťa...

Keď si sám, predstav si nejaký zvuk...keď stíchne, budeš vedieť, že si ťa všimli...

Manželka sa mi pokúša vysvetliť, že naša dcéra zomrela pred dvoma rokmi. Zrazu začujem za sebou hlas:,,S kým sa to rozprávaš ocko?"

Ten nový džob v krvnej banke bol pre mňa dlhodobým cieľom...ani nie po mesiaci ma vyhodili, lebo som pil...

Malý chlapec sa hral úplne pri zábradlí lode. Chytil som ho za rameno a stiahol ho so sebou do hlbín.

...Keď ma ten psychopat zahnal do kúta, vedela som, že už je koniec. Chcela som napísať manželovi poslednú správu, keď čosi cinklo a pochopila som, prečo nosí tú masku...

Byť nesmrteľný nie je také super. Pred 8000 rokmi sa na mňa zrútila budova a stále pod ňou ležím.

Keď som išiel za ňou, strašne pršalo, ale bol som taký šťastný, že mi to nevadilo. Dážď dokonca stlmil zvuky toho, ako som kopal hrob, takže je to plus.

Na dnes všetko..dobrú🖤