Puto

10. kapitola

Zdá sa, že Markus myslel ten rozhovor smrteľne vážne. Dokonca ma pozval na kávu, alebo koláč - záleží od môjho výberu, do nejakej cukrárne v meste. Vôbec nie sme súrodenci, nebývame v jednom byte a tým pádom to môžeme kľudne vyriešiť doma. Vôbec.

Zase na druhej strane, kým neplatím ja, tak sa nebudem sťažovať. Aj keď som si jednu - dve sarkastické poznámočky nemohla odpustiť. Predsa len som sa kvôli tomu musela potrápiť s prezliekaním sa z mojich pohodlných teplákov.

Keďže bol výber na mne sedíme v Palacinkárni, ja do seba spokojne pchám brutálne presladené čokoládové palacinky poliate čokoládou a Markus neveriacky krúti hlavou. Akosi nechápe, ako môžem do seba dostať také množstvo čokolády a nezomrieť na to. Ale čokoláda je v podstate zelenina, takže dokonca môžem s kľudom tvrdiť, že žijem zdravo. A brat mi to určite uverí a pochopí ma.

,,No, vidím, že už si spokojná, čiže by som, teoreticky, mal prežiť.."

,,Teoreticky áno. Prakticky uvidíme, čo vytiahneš. Ale sme medzi ľuďmi a svedkov nepotrebujem, takže.." Haha, pokus o vtip mi nevyšiel.

,,Už strašne dlho sa ťa chcem opýtať, ako to vtedy bolo. Pretože mám pocit, že každý z nás počul inú verziu.. a ako dobre vieme, obidvaja sme príliš tvrdohlaví, aby sme šli za tým druhým a nechali si to vysvetliť..."

,,Tak prečo si teda s tým teraz prišiel?" Chudák, ani som ho nenechala dohovoriť a skočila som mu do reči. Vážne by som mala popracovať na ovládaní emócií. Markus si len vzdychol a pokračoval ďalej.

,,Veď ti hovorím, že ma zaujíma verzia, ktorú vieš ty. A verím, že teba zaujíma verzia, ktorú viem zase ja. A mám silný pocit, že tie dve verzie sa budú až príliš odlišovať." To je dobrý poznatok.

,,Hm, mohol by si začať.." Neviem, či som na to pripravená, ale na druhej strane mi to môže pomôcť.

,,Takže.. Na začiatok ti poviem, že ja som jeden z mála, ktorí o Viktorovi vedeli len toľko, čo povedal tebe. Áno, je to možno neuveriteľné, ale je to tak. Keby som vedel viac, hlavne pravdu, tak by som ti to povedal už na začiatku.. Vedel som o ňom, že mal frajerku, ktorá ho sklamala, ale to je asi tak všetko. Kým sa nedal dokopy s tebou.. vtedy som sa občas, náhodou, dozvedel o jeho živote viac. On bol ten typ chalana, čo sa síce chválil rád, ale tiež nie pred každým. Preto ma prekvapilo, keď som ťa vtedy videl odchádzať s plačom a jeho videl vysmiateho od ucha k uchu. Pýtal som sa teda chalanov a tí mi povedali len toľko, že si tam naletela, kvôli niečomu ste sa pohádali, on ti dal facku a povedal, že ti to len vrátil, že si obyčajná štetka a vie o všetkých tých, s ktorými si sa ťahala po vonku, keď on nemohol ísť. To ma nasralo, pretože som vedel, že to nebola pravda a taktiež preto, lebo si moja sestra, a jednu som mu vrazil. Musel nás od seba odťahovať tréner. Preto som prišiel vtedy domov taký dobitý, nie kvôli zápasu, ako som tvrdil rodičom. "

,,Mohla som si myslieť, že to celé otočia proti mne, len aby si ochránili kapitána tímu. Asi by som sa ti mala ospravedlniť, že som bola na teba odvtedy taká odporná, ale po mojej verzii pravdy, ktorá je skutočná, ma možno pochopíš.." Markus sa na mňa povzbudzujúco usmial, čo mi dodalo odvahu. A snáď mi to pomôže udržať slzy a nerozplakať sa tu. ,,No, ja som o Viktorovi vedela tiež len to, čo chcel on, aby som vedela. Aj to som sa dozvedela až s odstupom času, po rozchode.. od ostatných dievčat, prekvapivo.. Bola som za ním vtedy preto, lebo som ho chcela podporiť na zápase. Keď som prišla, videla som ho objímať nejakú babu, ktorú som vôbec nepoznala. Bolo mi to divné už len preto, že mi tvrdil, že jemu príde divné čo i len objímať inú babu, keď má mňa, a že to považuje za podvádzanie. Samozrejme ma to prekvapilo a bola som zvedavá, tak som sa ho šla opýtať, kto to bol. Vtedy mi chrstol do tváre, že sa nemám starať, že je to jedna z jeho kamarátok, ktoré tu sú preňho vtedy, keď ja musím sedieť doma a učiť sa. Hneď som pochopila, o čom to hovorí. Tá baba bola vtedy v našom veku, čiže mohla mať maximálne 15.. ale to, čo som sa dozvedela o nej je na inokedy.. Skrátka sme sa tam vtedy naozaj pohádali, ale nepovedal mi nič v tom zmysle, že mi to len vrátil. On mi rovno povedal, že som štetka - doteraz nechápem prečo, a mám sa starať o seba. Hneď potom mi dal facku a ja som odišla. Nepamätám si ani to, že som ťa stretla.. Odvtedy som zanevrela na hokejistov, hokej, všetko s tým spoločné." Až na Alexa. Oh, vitaj vnútorný hlas, ktorý mi lezieš na nervy. Šťastná, že som sa nerozplakala, a že brat vie pravdu, som sa nad trápnou poznámkou, ktorá vyšla odniekiaľ z mojej hlavy, ani nepozastavovala.

Markus zo mňa po celý čas nespustil oči a videla som, ako počúva každé jedno slovo, ktoré mu hovorím. Ja som zase celý čas sledovala jeho reakcie a videla som na ňom, ako veľmi ľutuje, že vtedy neprišiel skôr. Veru, mohlo nám to obom ušetriť vojnový čas. Keď sa tak nad tým teraz zamyslím, asi som len zbytočne vyšilovala kvôli obyčajnému idiotovi, ktorý si ani nezaslúžil moje trápenie. Na moju obranu, bola som vtedy hlúpe pätnásťročné decko.

Prišlo mi nemožné sa po štyroch rokoch s bratom udobrovať, ale šlo to rýchlejšie než som si myslela. To bude asi tou čokoládou. Každopádne, Markusovi som sa ospravedlnila za to, že som ho podozrievala, že ma má v paži a ani sa ma nezastal. Tiež som mu ešte dopovedala všetko, čo mi nahovorili jeho bývalí spoluhráči, ktorí mi potom písali rôzne hlúposti o tom, ako Markus zareagoval. Ani jeden z nich mi vtedy nepovedal, že sa Markus bil s Viktorom kvôli mne. Ospravedlnila som sa mu aj za tie roky, počas ktorých som mu strpčovala život. On sa mi zase ospravedlnil, že neprišiel hneď za mnou a nepovedal nám všetkým pravdu. Obaja sme si odpustili a dohodli sa, že túto záležitosť už nikdy nebudeme vyťahovať.

Netrvalo dlho a môj brat spred štyroch rokov sa vrátil. Cestou domov do mňa totiž začal rýpať ohľadom Alexa. Vraj sa dopočul, že sme spolužiaci. Odpoveďou mu bolo len nejaké nezrozumiteľné odvrknutie. Asi som mu povedala niečo v zmysle ,,no a čo..", ale nie som tým istá. Nech som mu povedala čokoľvek, som rada, že sme sa vrátili do starých koľají a môj milovaný brat, na ktorého som sa mohla kedykoľvek obrátiť, je späť. Chýbal mi.