Divočarka

Lekcia Prvá

Z môjho zamyslenia ma vythol zvonček. Pošta... Zvláštny balíček. Obalený v akoby starej látke. Kto už dnes posiela balík v starej handre?! A ešte previazaný špagátom...!! Ako tak sedím opäť v kuchyni, uvažujem ako vedeli že ten balík je pre mňa? Nikde predsa nieje adresa!  Podivné. Aj keď môj život je čím ďalej tým podivnejší.. Chvíľu som nechápavo civela na čudný balíček, no moja zvedavosť vyhrala a tak som ho pomaly odbalila.. Spod látky vyletelo pár môl.. Fuj!! Začala som okolo seba mávať rukami... Kniha?! Niekto mi poslal knihu v kuse handry? Noo pôsobila akoby bola veľmi veľmi stará. Stránky boli zažltnuté, a voňali ako tie v antikvariátoch, ktoré sme s mamou navštevovali keď som bola malá. Mama vždy vravievala že sa tam ukrývajú poklady a tajomstvá.Obal bol tmavý, hnedý akoby z kože. Bola už dosť ošúchaná no stále držala pevne pokope. Na okrajoch knihy boli kované zlaté ornamenty. Teda pred tým asi boli pretože už je tu len jeden. Ten pravý horný. Na dolnej časti po ňom ostal len odtlačok v koži..  V strede bol zlatým pismom nápis
     - pre divočarku-
Sakra to kto je? No ale hádam tej divočarke nebude prekážať ak si knihu prečítam.. Obrátila som prvý list.
Milá divočarka. Dnes je deň kedy pochopíš  svoj význam a svoje poslanie. Prijmi túto knihu ako mapu na tvojej ceste. Môžeš sa na ňu kedykoľvek obrátiť. Čítaj ju pozorne a poctivo. Zamýšľaj sa nad jej slovami a radami. Veľa šťastia na tvojej ceste.. S láskou Lesana.
No tak teda dakujem. Fakt dík. Čítam rada, ale nemyslím že táto stará kniha mi akokoľvek pomôže. A navyše nemala mi pomáhať práve tá Lesana? Ako nič proti nej ale mám dojem že svoju pomoc odflákla tým že mi dala knihu a zmizla.. Zabuchla som knihu a odsunula ju od seba.. Nepotrebujem rady.. Nepotrebujem pomoc.. Ja to zvládnem. Koniec koncov mama sa určite čoskoro vráti..
Sedela som na mojom mieste, sledovala stehlíky ako švitoria na konároch a horúce slzy mi stekali po lícach. Opäť začalo pršať a ja som sledovala ako kvapky stekajú po skle a predbiehajú jedna druhú..,, Buď voda" Zaznelo a ja som si pretrela oči a obzerala sa vôkol.. Č čo čože?
,, Buď ako tá voda" ozvalo sa znovu.. Faaajn sú len dve možnosti. Buď spím a toto je sen, alebo mi švihlo.. Oukey beriem prvú možnosť.. Asi som zaspala.. Toto je určite len sen.. Takže klud dievča, nerob paniku. No zrazu sa ozvalo
,, nespíš zober ma a čítaj" 
fakt to tá kniha?! No tak teraz ju už fakt nechcem čítať..
,, buď ako voda. Najdi si svoju cestu. Voda cestu vždy nájde. Zober a čítaj ma"
Nedalo mi to veď je to len sen čo sa mi môže stať? A tak som siahla po knihe a pustila sa do čítania..
Lekcia Prvá
Nauč sa používať sluch.

Počúvaj to čo ušiam je skryté.
Počúvaj srdcom len v ňom je to vyryté.
Počúvaj čo rieka vraví,
počúvaj čo lúku baví.
Počúvaj čo les ti šepká,
počúvaj aj čo pes šteká.
Nájdi svoj vnútorný hlas,
on našepkáva čo je v nás.
Počúvaj ho kam máš ísť,
on nedovolí z cesty ti zísť.
Len s ním seba obajvíš
len tak osud svoj naplníš.

Hmm, aaale veľa na celej strane.. no tak toto mi faaakt pomohlo. Akože neviem používať sluch? Veď čo mi povie taká rieka? Alebo lúka?
No keď nad tým uvažujem kniha mi povedala.. Tak mi kniha povedz ako sa naučím používať sluch?
,, jednoducho. Buď ako voda. Nájdi si cestu. Choď von. Dážď ti poradí "
Bola som rada že kniha zas prehovorila. Poviem vám že už mi to nebolo divné a už som sa nebála. Mala príjemný hlas ktorý ma skôr upokojoval. Bola som rada že po dvoch mesiacoch samoty a čakania na mamu môžem s niekým prehodiť pár slov.. Hoc to bola len kniha..
Rozhodla som sa že ju poslúchnem. Vstala som a bosá s knihou v náručí som vyšla na verandu... Počúvala som čo hovorí dážď.. Kvap... Kvap... Kvap.... Nooo..A čo som čakala? Že mi povie? : Vitaj to sa mi dnes dobre padá...
,,zatvor oči a použi sluch. Nie zrakom môžeš počuť "
A tak som zavrela oči..
" započúvaj sa do zvukov ako do hudby. Keď nájdeš jej melódiu slová prídu samé.. "
Počula som ako dážď klepal na striešku verandy. Ako dopadal na trávu, ako kvapka padá zo stromu na zem.. Zrazu to naozaj znelo ako dokonale zladený orchester. Znelo to ako krásna hudba.
,, tancuj s trávou"
A ja akoby zhypnotizovaná som sa začala jemne vlniť v rytme tej nežnej melódie.. Mala som pocit že som víla.. Pocit že krajšiu melódiu nepoznám.. No, ale... Nepočujem slová tej piesne.. A tak som prestala tancovať a čím viac som sa chcela sústrediť na slová tým menej som počula hudbu.. Dážď utíchol až prestal..
,,nie len slovo môže povedať príbeh. Pribeh je aj pocit a melodia, vôňa a pohyb. Teraz sa vráť"
A ja som sa vrátila do domu.. Sedela som opäť na mojej deke. Z mokrých vlasov mi padali kvapky a ja som len pozerala na nádhernú dúhu ponad našou záhradou... Mala som pocit pokoja a bezpečia..Pochopila som.