Whatever 2

28,

Prebehlo pár dní a doktorka mi oznámila, že môžem ísť domov. Hneď som volala Lukovi, aby po mňa prišiel. Sedela som na posteli, konečne oblečená do normálneho oblečenia ale stále s tou hroznou sadrou na nohe. ,,Ahoj Rubs," pozdravil ma Ash, ktorý vošiel do izby. ,,Ahoj Ash, kde je Luke?" ,,Išiel na wecko. Práve teraz ho chytila matka príroda," povedal so smiechom Ash a sadol si vedľa mňa na posteľ. ,,Zoberiem ti veci do auta a ty tu počkaj na Luka," povedal Ash a hneď sa zdvihol a odkráčal. 

Na Luka som čakala dobrých 15 minút tak som sa zdvihla, zobrala barle a išla som na parkovisko. Ash sedel v aute a púšťal si tam Blink-182 na plné pecky. ,,Kde je Luke? Prečo ťa sem neodprevadil?" opýtal sa hneď Ash s tým jeho ustarosteným pohľadom. ,,Asi je na veľkej potrebe a mne sa tam nechcelo čakať tak dlho," povedala som Ashovi a on mi pomohol do auta. Sedeli sme v aute a čakali na Luka. Už to bola hodina a on nikde. Ash už skúšal Lukovi volať, esemeskovať a ešte mu aj tweetol. ,,Počkaj prosím ťa tu a ja som hneď späť," povedal mi a naštvane sa vyrútil z auta. V aute sa mi sedelo nepohodlne a Luke ma teraz už naozaj naštval. Stále niekde zmizol a mňa už to nebavilo. 

Už sa nevracal ani Ash a ja som stále sedela na zadnom sedadle Ashovho auta a bola som nadovšetko otrávená. Vytiahla som mobil a vytočila som Macino číslo. ,,Prosím?" ,,Ahoj Mac, nemohla by si po mňa prísť? Som pred nemocnicou v Ashovom aute a čakám na tých dvoch idiotov už dve hodiny." ,,Jasné hneď som tam."

Mac ma viezla domov vo svojom červenom Subaru,ktoré vyprosíkala od Jacka na Vianoce. Ash a Luke nezdvýhali mobili a neodpovedali na smsky. Bola som unavená, hladná a chcela som spať. Luke ma iba znervóznil, čo môjmu zdravotnému stavu neprospelo. ,,Už sme tu," povedala Mac, keď sme zastavili pred domom.

Pomaly som sa vyštverala do bytu a zhodila som sa na gauč. ,,Potrebuješ ešte niečo?" oýtala sa Mac z dverí. Čierne vlasy mala vo vysokom cope a všimla som si, že ich má ostrihané. Toľko som toho premeškala kým som bola v nemocnici a cítila som sa kvôli tomu hrozne. Len som pokrútila hlavou na Macinou otázkou a položila som si hlavu na vankúš. ,,Dobre tak ja už pôjdem. Ideme s Amy do kina. Maj sa," zakývala mi a odišla. 

Chcelo sa mi plakať. Bok ma neskutočne bolel a nohu som mala celú stŕpnutú. Luke a Ash sa neozývali, vonku už bola tma a ja som sa bála. Telom mi prebehla triaška, keď studený vzduch preletel bytom. Postavila som sa a hneď som sa oprela o barly. Odšuchtala som sa k oknu, aby som ho zatvorila ale niečia ruka bola rýchlejšia a zatvorila ho skôr. ,,Toto by som mal robiť ja." Luke sa na mňa uškrnul a ja som mala chuť mu ten jeho úškrn zmiesť z tváre. ,,Kde si do pekla bol?! Vieš ako som sa o teba bála? Už mám po krk tých tvojich "neboj sa prídem po teba" a potom si niekde celý deň a ani sa neobťažuješ mi aspoň zavolať." Bola som zúrivá. Chcela som ho poriadne zbiť. Zbiť ho za to aký je roztržitý a ako mu je jedno čo so mnou je. ,,Stále sa staráš iba o seba. Dobre sa vyspi, spíš na gauči!"

Po mojom nahnevanom monológu som sa odšuchtala do spálne a treskla som dverami a zamkla ich za sebou. Luke sa ani nepokúšal dostať dnu, ani na mňa nezavolal. Od hnevu a únavy som bola taká unavená, že som si len ľahla a hneď som zaspala. 

Ráno som sa zobudila stále unavená ale vedela som, že už nezaspím. Prezliekla som sa do veľkého Panic! at the Disco trička a otvorila som dvere. Luke ležal rozvalený na gauči a ticho odchrapkával. Ja som si zo stolíka v obývačke vybrala balíček cigariet a vyšla som na balkón. Zapálila som si jednu a poriadne som si potiahla. Pár minút som si vychutnávala ranný pohľad na mesto ale potom ma ovial studený vietor a ja som sa vrátila dovnúta.  

Hello my cookies! Ja viem, o ničom. Sorry :(

Ajtak dúfam, že sa vám páčila tak hoďte vote alebo komentík. LOVE YOUUU :3333