Zakalený zrak,
mala taký strach.
Žmúrila do tmy,
démonov hľadala,
prichádzal si z hmly,
vyškieral sa do dna.
Ustupovala ti z cesty,
stránila sa temnoty,
padala k zemi,
kolenami do hliny.
Kroky tvoje blízko boli,
učupená do očí zazrela ti.
Čierna bezodná diera,
tak prirovnávala ich,
strácala sa jej hlava,
pri pohľade do nich.
Tvoj hlas hrmivý a chladný bol,
zrak sa jej zahmlieval,
vedela, prečo si po nej tak lipol,
aj to, že si ju miloval.
Prosebne zazerala,
chcela, aby si ju nechal ísť,
uškrnul si sa a odvetil,
že ona tvoja musí byť.
Volala po pomoci,
prevrátil si oči,
nikto ti predsa nepomôže,
už niet pomoci.
Kráčal k tebe, hrdo vystretý,
vystrel pred teba obe ruky,
smutne nazrela si do nich,
bol to koniec, bez pomoci.
Zdvihla svoje dlane,
tebe víťazstvo v očiach,
usadila ich do tvojich,
svet zmenil sa na prach.
YOU ARE READING
Sad Soul (básne)
PoetryTáto knižka je niečo ako vyjadrenie mojich pocitov, možno to bude mať niekto rovnako, možno sa do toho niekto dokáže vcítiť. Píšem to už tri roky, takže niektoré básne možno nebudú dobré, ale vo mne veľa zanechali. Takže príjemné čítanie!
