Krvavou farbičkou kruh opísali nebesá
na prstencoch kĺžeš sťa by boli iba tvoje
Telesto a Calysto, ani jeden neklesá
tak pýtaj sa ho rýchlo, že odkiaľ je a kto je?
Pýtaj sa rýchlo a neváhaj pred ním, prosím, viac
v sekunde stratia sa aj tie nekonečné roky
pýtaj sa ho potichu, či omylom a či chtiac
potrpí si na slová, potrpí na výroky
Pýtaj sa a div sa, sinavá a pustá Tethys
keď v orbitálnej noci nám razom všetkým zdá sa
že tie nespočetné luny naokolo desíš
chaos nie je viac prekážka, ale číra krása
V ohni hydrazínu utopí sa chuť tvojich pier
a obnažené jadro rozpadne sa v sypký prach
to už prstence Saturnu zhltne hlad čiernych dier
nové hviezdy viac však nezrodia sa v hmlovinách
-R, 23. mája 2022
YOU ARE READING
Tethys
PoetryTo vzdialené miesto v mojej mysli zdá sa mi čoraz menšie, večerom akosi kolíše a chradne. V spánku však rozkvitne a zmocňuje sa ma pocit, že spať naveky je výsadou šťastných. Miesto tohto krásneho údelu však, zatiaľ, kreslím krivé verše.
