Deň s dňom si ruku podal na sklonku poslednej noci
na oblohe zažiarila jasne dcéra titanov
lúče olízali líce láskou horúcej moci
žije v kúpeľoch svetla a v snoch spoznáva svit a nov
Zabudni na útek, nedokážeš odísť z tej hmloviny
v ktorej len nejasne plápolá včerajších dní plameň
a stelarátor snaží sa, starými a novými
experimentami rozhýbať prúd, priezračný prameň
Niekedy to jednoducho nejde, tvrdí predsa ten
nad nami stojaci, tvrdí to najvyšší veliaci
čítam si list nejasný a vlastne ani nechápem
prečo bijú sa do krvi - neznaboh a veriaci
Medzitým kdesi nado mnou a vlastne aj nad nami
uzavrú sa nebesá a kov pomaly oblapí
vesmírne diaľavy, čo zas stávajú sa bránami
čo zapíšu si náš príchod, a my ich zas do mapy
2023
YOU ARE READING
Tethys
PoetryTo vzdialené miesto v mojej mysli zdá sa mi čoraz menšie, večerom akosi kolíše a chradne. V spánku však rozkvitne a zmocňuje sa ma pocit, že spať naveky je výsadou šťastných. Miesto tohto krásneho údelu však, zatiaľ, kreslím krivé verše.
