Letný flirt

prvé stretnutie

Kráčam po ulici na letnú brigádu. Cestou míňam plagáty s nápismi, ktoré oznamujú: One direction, nenechajte si ujsť koncert tejto najpopulárnejšej chlapčenskej skupiny! Prevrátim oči. Moja sestra o tom rozpráva už takmer rok a čím viac rečí má, tým viac sa koncert blíži. Aj to je jeden z dôvodov prečo som si radšej našla brigádu. Má to totiž byť "už" o mesiac.

Je horúci letný deň, psy sa smažia na slnku s jazykom von z úst a ja musím pracovať. Niekedy premýsľam nad tým, aké by to bolo byť takým psom. Čakať, kým mi majiteľ naloží jedlo a vodu, vyvaľovať sa celý deň na priedomí a zavadzať všetkým čo chcú prejsť okolo. Potom naháňať mačky, oňuchávať zadok samičkám a to všetko len za neskonalú lásku k majiteľovi, ktorý si to zväčša ani len nezaslúži. Síce, to radšej budem mačka.

Ak budem dobre žiť, možno sa na ňu raz reinkarnujem. Ale to treba prestať myslieť na zabíjanie a mučenie ľudí, ktorých nenávidím. Som asi veľmi zlá osoba. Nevadí. Obliekam sa do čiernej, ako aj dnes. Áčkovú sukňu z kože som si nemohla odpustiť. V môj prospech však hrá biela blúzka. Aj tak som si ju vzala len preto, aby mi nebolo tak teplo.

Výrazný náhrdelník s cvokmi a čiernymi masívnymi topánkami na opätkoch, mi dodáva ešte autentickejší vzhľad. Milujem tento štýl. Bohužiaľ, občas priťahuje priveľa pohľadov. Ale moje motto znie: nerieš ostatných a ži vlastný život.

Vchádzam do obchodu, kde mám ponúkať akýsi čaj, čo sa zalieva studenou vodou. Milá, až premilá pani mi oznámi, čo a ako. Znova využívam skúsenosti z mojej vlastnej hry, Odhadni charakter podľa parfumu. Madam voňala ako extrémne zlatá osoba s náznakom zbabelosti. Nevlastní toho veľa, preto si to kompenzuje nasladkastou toaletnou vodou od číňana.

Neoboznámim ju s výsledkom môjho pozorovania, takže pokojne odíde za svoj pultík, odkiaľ si ma premeriava ako čivava vlčiaka. Potuteľne sa usmejem, som si istá, že za to vďačím svojmu oblečeniu, ktoré je však oveľa slušnejšie než v iné dni. Rada nosím niečo roztrhané. To by sa však týmto ľuďom iste nepáčilo. A peniaze potrebujem.

"Dáte si ovocný čaj?" opýtam sa dvojice dôchodkýň s čo najsladším úsmevom. Nepreháňam s ním, ešte by si ma poplietli so svojimi vnučkami, iste fanúšičkami skupín ako One direction. Nemám rada starých ľudí. Zdržte sa komentárov, že tiež budem stará. Veľmi dobre to viem. Budem sa snažiť byť taká cool babka, čo má kerky a nosí flexu. Haha, vtipná predstava.

"Áno, veľmi rady. A nemáte aj bylinkový? Alebo mätový?" pýta sa jedna s takým žiarivým úsmevom, že by vôbec neuškodilo, keby ho požičala Victorii Backham.

Druhá jej však skočí do reči: "Matilda, čo to trepeš, veď mladú úplne poblázniš. Dáme si ten ovocný," natočí sa vzápätí ku mne.

"Nie, nie Klotilda, vieš, že mám tú, onú, akože sa to volá...amnéziu? Nie, to nie je ono..," no tak slečna, pomôžte mi, obráti sa na mňa. Hľadala som pomoc u Klotildy, no tá sa radšej venovala výberu správneho mäsa na večeru. Ako som počula nahnevaného mäsiara, bola ešte nerozhodnejšia ako Matilda.

"Averziu? Anémiu? Asymetriu? " strieľam náhodné slová, len aby si postaršie dámy konečne objednali.
"Alergiu." odpovie konečne priemerne vyzerajúci chalan, ktorý ide okolo a pristaví sa pri mojom stánku. Mám pocit, že ho odniekiaľ poznám, no s úľavou sa naňho usmejem a opýtam sa, či si nedá čaj. Normálne by som mala vyhrať cenu Zamestnankyňa mesiaca. Usmeje sa tiež a prikývne. Matilda povie niečo nezrozumiteľné, kým ja študujem jeho tvár. Vyzeral celkom dobre, aj keď ja mám radšej drsnejšie typy. Podobal sa trochu na maltezáka, tiež taký rozkošný, milý, no takisto nervózny.

"Slečna? Dáme si ten ovocný." povie nedočkavo Matilda a vytrhne ma zo zamyslenia. No jasné, ty sa tu teraz sťažuj, keď ja som čakala kým si vyberiete. Ale usmejem sa a nalejem jej aj Klotilde do plna, len aby som sa ich zbavila. Mala som si radšej vybrať ten herecký krúžok, ani tam by som nemusela predstierať toľko falošných úsmevov.

Pomaly odchádzajú kým si Klotilda niečo mrmle. "Choď odniesť psa na parkovište, musíme ho vyvončiť. Ozaj, vyriešila si už ten písmenkový šalát v novinách?" Jednoducho dôchodkyne.

"Nebudem ťa tu tak dlho otravovať. Aj tak nemám veľa času," povie po anglicky a kradmo sa obzrie dozadu. Snáď čosi neukradol. Neverím, že niekto s takou tvárou dokáže kradnúť. Ale čo iné by v tom bolo? Možno to z neho nejako vytiahnem. Trochu spestrenia v tejto nude nezaškodí. Navyše je cudzinec, podľa toho prízvuku zrejme Angličan.

"To je škoda," žmurknem naňho.
"Volám sa Jack," predstaví sa.
"Ja som Katrina." odpoviem jednoducho.