Ereminos

I. - Liel Convalesco

Venujem Lívii - duši, ktorá živí moje sny

***

16. deň 3. cyklu, rok 371, 2. domínium

Kamenné nádvorie lemovali po celej dĺžke jeho okrúhleho okraju staré, prevažne rozpadnuté lebky miestami striedané rôznymi kosťami. Prepletala ich dlhočizná ostnatá reťaz, ktorá preliezala ich očnými jamkami, vypadanými zubami, deravými ksichtami, objímala staré stavce a rozpaduté rebrá už azda celé stáročia, naďalej bez korózie a neprestala ani na minútu. Reťaz bola totiž vďaka staručkému zaklínadlu v pohybe. Neustále nepríjemne šramotila, trela sa o pozostatky a slúžila ako brána, bariéra, hrádza, cez ktorú nedokázal utiecť žiaden smrteľník bez potrebného sprievodu. Práve takýchto smrteľníkov uprostred nádvoria kľačalo asi dvesto, ďalšie tisíce sa však už šinuli z predmestia, skrz hlavnú bránu vzdialenú asi päť kilometrov, skrz širokú cestu, šliapali k osudu s reťazami na nohách, na rukách, na krkoch.

„K sebe!" revala po dave ľudí Kaandred, generálka Prvej légie a Kir'xaagova dvorná otrokárka. Každý jej výkrik sprevádzalo ohlušujúce zapraskanie pripomínajúce úder blesku, neďaleký hrom, výbuch sopky, keď švihala planúcim bičom, z ktorého padali iskry všade navôkol. Na okraj námestia, na staré lebky, na zmätených a nevinných krčiacich sa pod jej nespútanou prítomnosťou týčiacou sa do výšky štyroch metrov, na udupaný piesok pošpinený krvou, na jej prísnu, mladú tvár, na jej bordovú pokožku, na jej zreteľné svaly schopné ohýbať oceľ, trhať končatiny a demolovať vše, čo im príde do cesty. Štyri mocné ruky na vzpínajúcej sa hrudi, štyri dlhočizné rohy trčiace z jej hlavy a štyri šialene zazerajúce oči.

Za okrajmi nádvoria stáli členovia najvyššej gardy, skúsení bojovníci v plnej zbroji, ktorí sprevádzali Kaandred azda všade, kam sa len pohla. Prísne dozerali na to, čo sa deje uprostred nádvoria, ako sa najvyššia generálka vysporiada so zajatcami a boli pripravení zasiahnuť v nepravdepodobnom prípade, že by si to situácia vyžadovala.

Sledoval som to zvrhlé divadlo spoza hraničnej reťaze, spoza rohu, počas prestávky, ktorú som si doobedím stráveným strážením trónu zaslúžil. Niektorí z ľudí nariekali, niektorí prijali svoj osud, zopár z nich sa snažilo vzoprieť, čo však Kaandred vždy veľmi rýchlo zastavila mávnutím ruky, švihnutím biča, rozťatím kože, v niektorých prípadoch rovno smrťou. Až keď sa dav definitívne upokojil a vzpierajúci sa ostali kľačať alebo ležať na zemi so smrteľnými ranami či mŕtvi, prihovorila sa im vľúdnejším a pokojnejším, i tak však prísnym tónom.

„Ste tí z bitky o Losan, ktorí mali dostatok rozumu na to, aby sa vzdali. Poznáte rozprávky, ktorými vás tam hore kŕmili a tak dobre viete, prečo ste tu a čo vás čaká," upozornila dav, na čo ľudia reagovali len sklamaným prikyvovaním, miestami mrmlaním. Nik viac nevyplakával, kilometre urazené v horúcom nehybnom vzduchu ich dávno vyčerpali a pripravili na to najhoršie. Kaandred následne vysvetlila detaily - každý z tých, čo zápas s Kir'xaagovou prvou légiou prežil, bude podrobený ostrej skúške bojom proti samotnej Kaandred. Nik nemohol zvíťaziť, sama však hodnotila snahu a potenciál, ktorý si dobre ohmatala - ako svojimi mocnými dlaňami s dlhočiznými pazúrmi, tak aj planúcim bičom.

A tak sa začali smrteľníci trúsiť pred jej veličenstvo, pred horu svalov a nespútaného hnevu, opúšťali po jednom bezpečie davu a chopili sa zbraní podľa vlastného výberu, ktoré im sama Kaandred ponúkala. Mávnutím jednej zo svojich štyroch rúk po jednom uvoľňovala ich reťaze a zámky a dávala im šancu vzoprieť sa jej. Niektorí to skúšali s ťažkými sekerami, iní sa spoliehali na luky, kuše, mágovia zas márne vrhali po nej blesky, ľadové ostne a podaktorí, v spŕške irónie, i plamene. Tí šikovnejší, ktorých bol len zlomok, uspel a Kaandred im umožnila ešte chvíľu žiť. Väčšina skončila rozdupaná pod jej ťažkými nohami, prebodnutá jej pazúrmi, roztrhnutá horiacim bičom, rozseknutá v polovici dvomi blyštiacimi sa mečmi. Tých, ktorí za to stáli a dobre bojovali, len mierne zmrzačila a poslala na druhú stranu nádvoria. Za Kaandred sa tak pomaly vytvorila skupinka živých, ktorí sa mali čoskoro stať súčasťou podzemného kráľovstva Ereminos, Kir'xaagovej rastúcej armády a vôbec sveta, ktorý na túto planétu nepatrí. A potom prišiel rad na ňu.