Taeyong otvoril oči a bez dychu ostal pozorovať chlapca vedľa seba. Slnko sa dostávalo na obzor, spomedzi žalúzií dopadlo svetlo na Jaehyunovu karamelovú pokožku. Vlasy mu stáli na všetky strany, roztomilo pokrčil nos, keď mu za svietilo do očí, no nezobudili sa. Dlhé mihalnice vrhali tieň na jeho líca
a Taeyong nemohol uveriť, že má niekoho tak dokonalého priamo pred sebou. Prehltol, keď ho udrela realita
a spomienky, na vserajšiu noc. Postavil sa z postele ako najtichšie vedel, prikryl Jaehyuna a aj napriek bolesti sa zohol
k svojim veciam na zemi a začal sa obliekať. Nemohol však nájsť svoje tričko, preto si natiahol Jaehyunove tmavé s vyšúchaným obrázkom nejakej kapely. S posledným pohľadom na pokojné spiaceho Jaehyuna sa vyparil preč z jeho izby.
Na chodbe bolo prítmie a Taeyongovi chvíľu trvalo, než sa zorientuje, pretože tento dom je neskutočne veľký. Konečne sa vydal dolu schodmi do obývačky, kde včera pozerali film. Taeyong sa neubránil a začal skladať deku, vzal použité taniere a potichu sa presunul do kuchyne, kde ho však čakalo nemilé prekvapenie. Za stolom sedeli Jaehyunovi rodičia, vyobliekaní, ktorý boli práve v polovici svojich raňajok. Všetci traja stuhli od prekvapenia a Taeyong len preskakoval zmäteným pohľadom medzi jeho rodičmi a tanier mi, ktoré držal v rukách.
YOU ARE READING
When our eyes met ✔
FanfictionLee Taeyong Jeong Jaehyun Chalan preavdepodobne v jeho veku, veľké hnedé oči, vysoký, s nákupným košíkom vedľa seba, do ktorého vkladal zeleninu. Ukázal na neho prstom, no skôr než stihol niečo povedať alebo kohokoľvek upozorniť, Taeyong sa ocitol v...
