Taeyong sa snažil najbližšie týždne ignorovať svojich kamarátov, skôr ich hlúpe správanie. Neustále za ním lozili,
v škole mu nedali pokoj a neustále sa vypytovali na Jaehyun. Samozrejme, že boli šťastný, keď sa Taeyongova tvár rozjasnila, mal chuť do jedla a k jeho dobrej nálade dopomohlo zvýšenie platu jeho brigády. Prestal kradnúť veci z obchodu, keďže do ich teraz mohol dovoliť, už viac nesprejoval depresívne obrázky a jeho celý život nabral úplne iný smer ako doteraz.
"Stretol si nejaké dievča?" nadvihla obočie jeho mama a Taeyong pretočil očami. Táto téma bola nastolená už pár dní a preto sa Taeyong vyhýbal tejto téme ako čert krížu.
"Nie, neviem ako ti to ešte povedať" zamravil sa Taeyong, založil si ruky na hrudi a jeho myšlienky sa objavili pri Jaehyunovi. Bol chorý, v škole chýbal síce len dva dni, no Taeyong si uvedomoval, ako mu chýba. Chcel cítiť jeho prítomnosť po svojom boku.
" Tak ak tvrdíš, že celú tvoju dobrú náladu spôsobuje kamarát, pozvi ho ku nám. Čo tak v piatok? Upečieme koláč z jabĺk, ktoré nám ostali " navrhla jeho mama. Taeyongovi sa rozbúchalo srdce pri predstave Jaehyuna na svojej posteli-
" Fajn, pozvem ho "
YOU ARE READING
When our eyes met ✔
FanfictionLee Taeyong Jeong Jaehyun Chalan preavdepodobne v jeho veku, veľké hnedé oči, vysoký, s nákupným košíkom vedľa seba, do ktorého vkladal zeleninu. Ukázal na neho prstom, no skôr než stihol niečo povedať alebo kohokoľvek upozorniť, Taeyong sa ocitol v...
