KD: Bojovník budúcnosti ✔

XXIII. Bezhlavé kurča

„Mali sme namierené k nejakému výnimočnému miestu," podotkne Zoya a strčí si nohy pod zadok. „Potom sa objavil tvoj kamoš, ten nulkový, a Daryl sa vyparil, akoby ani nebol."

Pokrčím plecami. „Zero spomínal, že chodil sem s Darylom. Sú kamaráti."

Zoya našpúli pery a poškrabká vlčiu Andre medzi ušami. Netuším, čo sa tej veľkej ozrute stalo, ale zrazu priskackala ako vrana s obväzom na pravom krídle a keď sa premenila v izbe na vlka, na tú nohu sa ani nepostavila. No to malému Cupovi nezabráni oháňať sa za jej huňatým chvostom ešte aj teraz.

„Ja ti neviem. Keď odchádzali, ani jeden nevyzeral pokojne. Stratila sa aj Camila a aj Lorenzo."

„Ten, čo nosí na pleci pavúka?"

Zoya prikývne a vzduch v miestnosti zosynchronizuje svoj pohyb s kývaním jej hlavy. „Nezdá sa mi to."

„Možno tá búrka narobila škody," podotknem nepresvedčivo. „Najskôr vyzerala ako spŕška, potom sa premenila na riadnu fujavicu."

„Hej, to som cítila. Celým telom mi kmásalo."

„Čo prosím?"

„Vieš, keď Krotiteľ ako ja, myslím tým taký, čo ovláda istý element, nadviaže spojenie s tým svojim, to puto ostáva. Keď sa tu preženie tornádo, budem to cítiť, akoby som bola uprostred neho. Keď sa na Ostrove rozšíri požiar, taký, čo ovláda oheň, to bude cítiť, akoby ho ten oheň spaľoval."

Potrasiem hlavou. „Neznie to práve najpríjemnejšie."

„Ani nie je," zašomre Zoya. „Ale vraj sa na to dá zvyknúť."

„Nevšimla som si, žeby si sa v noci nejako natriasala, alebo čo."

„Ale ja som si všimla, ako si sa natriasala ty," podotkne Zoya. „Ty si spala, hoci ťa zjavne naháňali nejaké príšery. Metala si sa, potila, občas aj kričala."

„Čo som kričala?"

Áno, na ten sen si spomínam. Na tie dlhé tiene, ktoré sa plazili okolo a zhasli všetko. A aj to, ako sa potom premenili na postavy, ktoré zutekali a domy začali horieť. A nakoniec na ten hlas. Nádej na lepší zajtrajšok je len oddialením toho, čo je nevyhnutné. Skazy, prehovoril hrubý hlas.

„Niečo o tom, aby to zastavili. Že sa to nemôže stať."

Zamračím sa na vlastné ruky. O ničom takom neviem. V tom čudnom, desivom sne som neprehovorila ani raz. Hoci som mala chuť kričať, aby to prestalo. Nech to bolo čo chcelo.

„Nepamätám si," pripustím.

Zoya nad tým mávne rukou. „Na lekcii sa veľa Krotiteľov sťažovalo, že mali nočné mory. Možno sa s nami zahrával Ostrov. Možno bola zlá konštelácia hviezd."

„Vážne? Konštelácia hviezd?"

„Počuj, práve sa nachádzame na čarovnom Ostrove a ty máš vlka, čo je občas vrana. Fakt mi chceš tvrdiť, že tá najväčšia blbosť je konštelácia hviezd?"

Zdvihnem ruky nad hlavu. „V živote by mi to nenapadlo."

•••••

„Niekoho ti predstavím." Chtiac-nechtiac sa vydriapem na nohy a nasledujem Zera, kamsi za hlavnú budovu.

Prejdeme cez husté krovie a Zero sa chopí starého zámku na oceľovom plote. „Netušila som, že tu niečo takéto je," vydýchnem s úžasom.

Za plotom sa nachádza rozsiahli areál, plný ihrísk na rôzne športy, ale zjavne aj na precvičovanie schopností. Vyzerá to ako tajomný, zároveň dokonalý, komplex pre najlepších športovcov sveta.