Šepot duší

4. svet podzemia

NALAYA

Očividne sa mýlila. Bola presvedčená, že jej neublížia. Ale keď nazrela do Harryho očí, videla v nich len chlad. Jeho vyhrážky neboli zbabelé.

Liezli temným tunelom, ktorý z času na čas osvetľovali svetlušky a svetlonosy. Potom sa chodba rozšírila a Nalaya uvidela pochodne. Prešli akýmisi dverami vytesanými v kameni. Teraz to bola obrovská miestnosť, ktorá ani v podzemí nemala čo hľadať.

Takéto miestnosti videla iba v Chrliči, kráľovskom paláci v Roaiane, hlavnom meste krajiny.

"Pozor!" vykríkol Harry a zabránil Nalayi ísť k obrovskému zlatému oltáru v strede.

"Nevieš, či tam nie je jama." Hoci bola miestnosť pomerne dobre osvetlená, Nalaya nevidela na zem.

Zobral pochodeň z držiaka a hodil ju na zem. Teda na to, čo malo byť zemou. Až o pár mesitov neskôr počuli žuchnutie.

"To si mohla byť ty."

Vtedy sa Nalaya rozzúrila. Bola spotená, špinavá a unesená a tento blbec ju ešte poučuje.

"Čo ja môžem za to, že tí hlupáci dali zlato do stredu akejsi jamy?! Navyše si nám zhodil pochodeň, myslíš že ich stále niekto dopĺňa či čo?" oborila sa na neho.

"Tak po prvé, tí "hlupáci" ako ich nazývaš vystavali celé toto tu. Keby sa neboli namáhali, bola by si pokrmom pre tých kosťožrútskych banditov!

Navyše ten oltár tam je pre takých idiotov ako ty, ktorí bažia len po zlate! Ten istý rád, ktorý postavil toto podzemie tu prebýva! Tým svojím krikom si ich určite zobudila.

Môžu byť veľmi nepríjemní keď chcú, " na okamih sa Harry zatváril trochu vystrašene z čoho dostala strach.

Napriek tomu sa však nedala: "Kašlem na tvoj rád aj na teba! Nebojím sa nejakých starcov čo zapaľujú lampáše. Môžem byť budúca kráľovná Roai, tak by sa mi všetci mali klaňať!"

"Budúca kráľovná?! Jedine ak si ťa princ Maer vyberie. Navyše povráva sa, že by si si dlho nepožila, " v tej chvíli sa uškrnul a zvláštne sa na ňu zahľadel, " Mær je vraj bláznivý a rád mučí svoje slúžky. Jeho obľúbeným prostriedkom sú nože..."