Šepot duší

6. (ne)priateľ

"Som Na.." spustila, keď ju predbehol: "Natalia. Je slúžka v Piesočnej pevnosti. Sľúbila, že nám pomôže s unesením Nalaye Cally." Nalaya sa chcela ozvať , no Harry jej silno zaryl prsty do ramena, tak to nechala tak. Nechce ma mŕtvu, tak to snáď robí pre moje dobro, povedala si v duchu.

"Skutočne? Nespráva sa veľmi ako slúžka..." Harryho strýko vyzeral ako hromotĺk, ale pohľad v jeho očiach bol prefíkaný. Na toho si Nalaya bude musieť dať pozor.

"Natalia je osobná slúžka Nalaye. Trávi s ňou mnoho času. Možno preto pochytila niektoré črty jej správania," odpovedal mu Harry a pokrčil plecami.

Strýko Bandita, ako ho Nalaya začala nazývať, aj keď sa volal Cressen, síce nevyzeral veľmi presvedčene, ale ďalej sa do toho nestaral.

"Doneste jedlo a víno, naši pútnici sú isto hladní," ponúkol ich a ukázal miesto kam si sadnú. Teraz komnata pôsobila preplnene. Bolo tu plno banditov, ktorí jedli v skupinkách a hlasno sa rozprávali.

"Ak unesieš tú naničhodnicu po použití mi ju môžeš dať. Jej otec nám zobral územia, s radosťou budeme piť z jej lebky," usmial sa Bandita a kútikom oka pozrel na Nalayu.

Tá našťastie preukázala toľko duchaprítomnosti, že zachovala chladnú tvár. No necítila nič iné než škodoradosť. Keby len vedel, že tá "naničhodnica" sedí sotva meter pred ním, pomyslela si.