NEbudeš len kamarát

Štafeta

Moje najväčšie strachy sa naplnili behali sme štafetu. Najhoršia časť bola, že sme sa mali podeliť na dve dievčatá a dvoch chlapcov. Samozrejme chcela som byť s Rebeccou no mať v tíme Jecoba s Aresom nebolo zle.
,,Kaji!, kričí na mňa Jecob cez celú telocvičňu, poď ku nám." Pozrela som sa naňho stál tam ako soľný stĺp a po jeho pravici môj odpanovač.
,,Len s Rebeccou." Viem, že ju priam neznášali no buď s ňou alebo nijako.
,, Fajn." zagúľal očami Ares. Bolo tu dvadsať jeden tímov. Jedny boli na jednej strane telocvične tí šli bokom. My sme šli súťažiť s desiatimi.
,,Takže plán." povedal Jecob.
,,Musíme vyhrať, otočil sa ku Rebecce, takže sa snaž zdôraznil."
,,Budem." sľúbila Rebecce a my sme sa rozmiestnili. Vraj bude najlepšie ak začne Jecob potom pôjdem ja predposledná Rebecca keby to bolo veľmi zle Ares by to zachránil. Telocvikár nás odštartoval a Jecob vyletel. Bežal ako o život a ani som sa nestihla spamätať a už mi tľapol. Tľapla som mu naspäť a vybehla. Snažila som sa letela som a v ušiach som počula povzbudenie. Jecob kričí:,,Kaja ideš." Ares kričí:,,Nevzdávaj to, máš náskok!" No a Rebecca nič nekričí je v strese. Tľapla som jej a šťuchla do chlapcov.
,,Doparoma aj jej kus fandíte." Jecob môj rozkaz počúvol a tak začal jačať:,, Rebi ideš bomby len tak ďalej." Ja som jej zakričala, že je ako guľový blesk zatiaľ sme vyhrávala bolo to viac než jasné. Ares nekričal nič a tak som doňho kopla nezafungovalo a kvôli tomu som potichu aby to nikto nepočul povedala:,,Keď ju nepochváliš na šukanie zabudni." Rebecca prišla a Ares vystrelil. Nemal čo doháňať ani zachraňovať vyhrávali sme to bolo jasné ale ubehol to z nás asi najrýchlejšie. Nie asi určite. Keď dobehol ako prvé šiel ku Rebecce a ticho jej povedal:,, Bežala si dobre."
Telesná pokračovala a my sme každú jednú štafetu vyhrali. Profák nas poslal do šatní a ja som si s radosťou vydýchla. Rebecca sa smiala, bola ozaj šťastná, hoc ju Ares chválil len kvôli tomu, že som ho buzerovala no ona sa to nikdy nedozvie. Zrazu do mna niekto ťukol. Obzrela som sa a za mnou stojí vysoký blonďák s modrými očami. Smial sa na mňa a vyzeral tak nevinne.
,,Dáš mi prosím Instagram?"
,,Ou jasne, kajaaa" odpovedala som zaskočene a on si to naťukal do telefónu. ,,Mám ťa." usmial sa na mňa a dal mi pokoj. Pokračovala som v mojej ceste za nespoteným oblečením a bola spokojná. Len jedno som nechápala. Kto je ten chlapec a prečo odomna pýta Instagram. Túto informáciu získam asi len od Jecoba ktorý je jeho spolužiak, alebo dobrý nápad spýtať sa to Aresa. Bude aspoň žiarliť. Došla som do šatne a tam sa pretŕčala polonahá Vivien ktorá tangáče nosila asi na každý deň. Na sebe mala Nike pro kraťasy minimalne o číslo menšie a čierny top s výstrihom k pupku. Nemohla som sa na ňu pozerať. Môj outfit bol úplne o inom chcela som aby mi v ňom bolo dobre. Sivé tepláky a obyčajne svetlo ružové tričko s nápisom ,,I love sport" Prezliekla som sa a tešila sa, že mám prvé dve hodiny za sebou. Samozrejme nebolo nič lepšie ako chémia na treťom poschodí a moja skrinka na prízemí. Hneď ako sme sa prezliekli som utekala do skrinky odniesť vrecúško. Skrinka s číslom 22? Prečo? No preto lebo také mal číslo na drese môj vyvolený. Je štvrtok, musím ho zvládnuť aj keď som vedela, že bude kritický. Mám ísť na tréning a ešte sa zvládnuť učiť na zajtrajší test z matiky. Milujem môj život. Rebecca celú cestu do chémie tvrdila, že sa tomu podivnému blonďákovy páčim. Vraj súťažil za vedľajší tým stále skončili druhý alebo tretí, vravela že na mňa čumel. Po pravde mi na tom teraz vôbec nezáležalo. Ponáhľala som sa čo mi nohy stačili aby som nemeškala. Nenávidela som meškať, bola to pre mňa hrozná tragédia. Hlavne keď som meškala pri spoločnosti viacerých ľudí. Rebecca bola úplne v kľude. Meškala skoro stále a všade a tak ju či bude alebo nebude meškať na jednu chémiu vôbec netrápilo. Prvé poschodie to moje nohy ako tak zvládli aj v tom mojom poplašenom tempe, druhé poschodie už kričali o pomoc, ale moja pevná vôľa ich udržiavala v tempe, tretie poschodie už to moje nohy nezvládli a musela som spomaliť, tempo som mala aj tak skvelé no na stihnutie tej sporostej hodiny to nestačilo. Vošli sme do triedy a profesorka už mala pustenú prezentáciu. Dnešný boj s chémiou som prehrala. Nabudúce vyhrám.