NEbudeš len kamarát

Decká, láska existuje!

Stála som na letisku plná očakávanie, samozrejme, že mu to odpustím veď ho milujem ako tá konica. Celé tie dni od toho rozhovoru som rozmýšľala a
v hlave si spísavala všetky pro a proti. Zistila som len jedno. Dala by som zaňho život, potreboval by srdce nech mu dajú moje, potreboval by utešenie nech ho pošľú za mnou, potreboval by nezavislý sex, som v dispozícii. Jednoducho potrebujem ho k šťastiu v tomto živote, možno to je tá osudová chyba a nikdy som mu nemala odpustiť a hoc mi všetky ženy okolia vraveli ako mu odpustiť nemám ja som mu odpustila už v prvej vete štvrtkového verejneho výstupu. On pre mňa plakala, plakal na verejnosti. Hokejový boh s motom života chlapi neplačú, pre mňa reval ako kôň. Už len preto som dnes musela ísť na to letisko, išla som tam sama, odiviezol ma tam ten taxikár na dôchodku súkromným polorozpadnutým autom pretože mama ma v tomto mojom rozhodnutí aspolútne nepodporovala. Stála som na letisku sama, nikoho som nepoznala, vlasnte zazrela som Pamelu. To bola otcová nová manželka ktorá bola tehotná. Pozerala som sa na ňu potom na jej brucho a odznova. Buď sa teda poriadne prežrala alebo bola naozaj tehotná pomyslela som si. Nešla som k nej, nemali sme dobré vzťahy už len preto, že bola odo mňa staršia o šesť rokov. Mám dvadsaťštyri ročnú macochu ktorá sa nadomnou povyšuje, nie naozja sa s ňou nejdem teraz rozrpávať. Teraz keď čakám na príchod môjho osudu. Stála som na letisku a čumela na lietdalo ktoré práve pristávalo. Srdce mi už bežalo preteky a to som videla len to lietadlo,nie jeho. Snažila som sa zhlboka dýchať, ale márne. Mala som pocit, že o sekundu omdliem. Lietadlo stálo. Pár sekund a uvidím ho. Neviem ako sa zachová ako sa zachovám ja, či si nebudeme cudzí, nevien nič a chce sa mi z toho revať. Zovrala som ruky do pästí a čakala. Vyšiel Jecob ktorý si ma zrejme nevšímol, Koly, Simon, otec, najeký chlap ktorého nepoznám, Lucas. A zrazu tam stál aj on. Vychádzal s lietadla a moje srdce sa išlo zblázniť, mala som pocit, že vyskočí z hrude. Obzeral sa, je možné, že ma ešte nevidel pretože stále čumel niekde doblba. Už si ma dokonca všimol aj otec ktorý sa šiel vybozkávať
s dvadsaťštyri ročnou manželkou ktorá bola zrjem tehotná, či sním som nemala poňatnie, ale bola. Zrazu otočil hlavu a nám sa stretli pohľady, nenútene a úprimne sa usmial. Pretiskol sa cez skupinu chlapcov. Kufor nechal hodený na zemi a rozbehol sa ku mne. Ten romantický beh som mu musela opätovať a tak som sa rozbehla aj ja. Už chýbal len meter na to aby som mu vletela do náručia tak som aj urobila a priam naňho vysočila. Silno ma stiskol.
Bože môj tak mi chýbalo to jeho pevné telo, silný stisk, príjemná mužská vôňa. Držala som a ho pevne okolo krku a nemienila sa ho pustiť.
,,Zlatičko?" povedal pochvíli a položil ma na zem. Chytil mi tvár a ešte raz sa usmial.
,,No?" vysukala som zo seba, okolo nás už bolo nazbierano hojne ľudí. Mali sme publikum.
,,Chýbala si mi, bol som veľký idiot, nikdy som ťa nemal opustiť nikdy som nemal uveriť tej sporstej Vivien."
,, Už si skončil?" skočila som mu do reči.
,,Nie."pokrútil hlavou.
,,Tak skonč." zadudrala som a pobozkala som ho. ,,Čo bolo to bolo." pobozkala som ho druhýkrát. Tak mi to chýbalo. Bozkával perfektne a hlavne tak dobre chutil.
,,Milujem ťa." šepla som.
,, Ja ťa zbožnujem." zjačal. Ľudia okolo začali tlieskať a ja som sa konečne cítila plná, šťastná,v bezpečí, cítila som sa ochranená a preplnená láskou, cítila som teplo v hrudi a motýle v brucho. Neviem či si to len nenahovarám ale v túto chvíľu to naozaj cítim. Viem, že Ares zmenil názor tou nahrávkou čo mu poslal Dominic. Tomu chlapcovi sa budem musieť poďakovať keby niet jeho utapám sa v slzách a stratím svoju osudovú lásku.
,,Žijte šťastne a množte sa." povedal víťazoslávne taxikár. ,,Kaji prepáč, ale musím."
,, V poriadku a ďakujem za všetko." povedala som a stále si užívala to prijemné objatie od chlapca ktorého som milovala. A ako ste už zrejme pochoili, toto je záver môjho príbehu. Som čerstvo osemnásť ročná Karolína ktorá má svojho Aresa. Som šťastná a ochotná môj život zasvetiť preňho a tým pádom aj pre hokej. Som ochotná zabudnúť na všetko čo sa stalo a mať s ním milión detí, chodiť na každý jeho zápas a fetovať sa smradom potu. Som si vedomá, že týmto skutkom som porušila všetky feministické pravidlá, ale som skutočne šťastná. Možno som týmto vzťahom zabila moju karieru, ale nevadí mi to. Mám totiž lásku môjho života. Milujem ho a on miluje mňa, budeme veľmi bláznivý pár. Môj život spontálnosti a nevyspitavosti sa vrátil podobne ako Ares. Začalo snežiť a my sme sa už tak možno pätnásť minút obímali a vraveli si ako si všetko odpúšťame. Decká láska naozaj exituje!