NEbudeš len kamarát

Všetko robím z lásky

,,Nie, ďalšia písomka, nie." pomaly som plakala. Čakala ma ďalšia písomka z fyziky a potom sme mali nudný, sprostý, bezvýznamný dejepis. Rebecca sa biflila ako inak no ja som na to nemala nervy. Zošit som hodila do tašky so slovami keď to napíšem na päťku opravím si to nabudúce. Rebecca sa pousmiala:,,Nemožem uveriť, že ja mám za komošku tekéhoto flegmatika."
,, Ja zas nemožem uveriť, že moja najlepšia kamoška je bifľa ktorej zaleží viac na učení a škole ako na poriadnom živote."
Narážala som na to, že omietla chatu na ktorú som ju pozvala. Bude tento víkend a budú tam hekejisti. No hekejisti, skôr bude tam zastúpenie hokejistov. Lucas, Ares, Jecob a zrejme aj Simon. No on ešte nie je istý. Ja tam idem z toho dôvodu, že som frajerka najsexi hokejky. Dalšie zastúpenie ľudí budú tvoriť futbalisty. Daniel tam bude určite. Som zvedavá ako to prežije Ares pretože Daniel je pravdepodobne veľmi ciľavedomý a ja som jeho velký cieľ. Hoc dobre vie, že mám frajera každý deň mi píše milostné správy. Každú telesnú využíva možnosť sa na mna nalepiť či zblížiť sa a Ares z toho ide zošalieť. Táto chata bude naozaj veľmi zaujímavá a preto som tam potrebovala dotiahnuť Rebeccu. Potrebovala som nejakú psychicku podboru či posilnenie v tom blázinci. Hoc som vedela, že celý ten čas budem krotiť spitých egoistov ktorý budu obhajovať svoj šport a nadávať na ten druhý, teším sa. Keď budu triezvi či len ľahko napitý bude to s nimi sranda.
,,Vážne nie, bude tam veľa ľudí."
,, No a čo?" ,nechápala som ju, ,,neboj sa zaručím ti, že ani jeden s tých ľudí nie je kanibal.
,, Nerob si z toho srandu dobre." zachmúrila sa na mňa Rebecca.
,, Bože môj, veď musíš niekedy prekonať ten strach."
Rebecca od jedného nepríjemného a trápneho incidentu dookola splietala o najakom odstupe od ľudí. Žial ja som odstup od ľudí nepovažovala za podstatný takže ja som žila ten najlepší život sveta a ona bola stále sama. Okrem momentov keď nebola so mnou. Nechcem sa chváliť ale poznalo ma dosť veľa ľudí. Takže, keď sme šli náhodou po meste na deväťdesiat percent sme stále stretli niekoho kto sa chcel k nám pripojiť. Niekedy som na to nemala nervy už ani ja. No moja úloha bola Rebeccu trošičku obohatiť o skutočný život. Ukázať jej zákruty ktoré ona zásadovo nenaštevuje. Ide rovnou cestou rovno k hrobu. Ja si tú cestu skracujem o život. Jazdím skratkami a každým dňom môžem povedať, že som k hrobu bližšie ale nevadí mi to pretože mám zážitky. No ona sa k tomu svojmu hrobu plázi, áno plazí je to dobré slovo. Neužíva si nič a jej nudný a bezvýznamný život je škola, nič a škola a zase to isté, škola. Fajn možno je vynikajúcou študentkou ktorá exceluje z každej jednej oblasti no nepozná život. Je stratená, keď jej niekto povie nadávku, či posmešnú poznámku. Je ticho ako taká nemá ryba. Ja sa zachovám ako tiger, musím sa predsa biť o moju česť. Toto ma tiež naučil môj milovaný a srdečný ocko. Ten by sa za svoju česť aj k mafii dostal.
,,Uzavretá téma, nejdem tam!" povedala Rebecca.
,,Rebélia ideš!" okrikol ju Jecob ktorý kráčal po chodbe ani netuším kde. Musel počuť celý náš rozhovor.
,,Na fyziku áno, určite na ňu idem."
,, To je fajn, no na tej chate budem ja a ja ťa tam chcem, takže ak neprídeš prídem po teba ja osobne s obrovským bilbordom Rebi poď a pred dom ti donesiem medveďa."
,, Ja by som šla tento somár je toho naozaj schopný."
,,Neposer sa pani Aresová."
,,Nezaduz sa pán panic večný."
,,Prestane!" kričala Rebecca, ,,a ty poď schytila ma za ruku, budeme meškať na tu písomku."
,,Prečo sa s ním stále hádaš?"
,,Rebecca ty tomu nerozumieš, my to robíme z lásky."
,,Jasné ty to robíš z lásky, z lásky chodíš s Aresom, z lásky sa hádať s Jecobom a z lásky nútis robiť mňa veci ktoré robiť nechcem."
,,Presne tak, pretože vás všetkých ľúbim."