Ku hviezdam... (ONC 2024)

3.kapitola

,,Naozaj by som si niekedy priala, aby Luciana mala aspoň trochu rozumu. Ona si ani neuvedomuje, aké nebezpečenstvo jej hrozí. Ale ona si smelo bude používať čierni mágiu, akoby sa ani nechumelilo. Povedz mi, kde som spravila chybu?" Posťažovala sa mi Cara pri ležaní na spoločnej deke pri jazere. Ak by som jej vedela poradiť, už dávno by som to urobila.

Používanie temnej mágie síce nie je trestné, no nie je to pre nás vhodné a žiadúce. Čarodejnice, ktoré sa vydali cestou temnoty sa už nikdy neboli schopné vrátiť späť. Carine obavy a strach som chápala, ak jej sestra zíde z vyšliapaného chodníka, je možné, že už nikdy nebude taká akou je dnes. Zmení ju to či už po psychickej stránke, alebo tej fyzickej. A nikto z nás tomu nebude môcť zabrániť.

,,Ale, ale...Koho to tu máme?" Ozval sa posmešný chlapčenský hlas za nami a obe sme sa otočili. S Carou sme boli iba v dvojdielnych plavkách, a keďže sme skupinu chlapcov nechceli pohoršovať prehodili sme si okolo seba aspoň naše uteráky. Skupina na čele s arogantným Markom sa k nám nebezpečne blížila a ja som sa pozrela na Caru, ktorá momentálne nemala v očiach žiadnu emóciu.

,,Chalani, čo chcete?" opýtala som sa ich chladne a založila som si ruky na hrudi.

,,My? Skôr by sme sa mali pýtať, čo chcete vy, čarodejnice?" pomenovanie ,,čarodejnice" doslova vypľul zo svojich úst a vyslovil to s takou obrovskou nechuťou, až sa čudujem, že nevyvracal svoj obed alebo raňajky.

,,Správaj sa slušne Mark, inak..."

,,Inak čo? HA? Čo mi spravíte?" Oh keby ten len vedel...Keby som sa nedržala zásady dobrej čarodejnice, už dávno by som ho premenila na mačku. Prinútila by som ho jesť exkrementy a nechala by som ho hladovať. Namiesto toho som len stála ako prikovaná a sledovala ako sa Mark so svojou skupinkou nedozretých chalanov, ktorí majú namiesto ľudského mozgu oriešok smejú a zabávajú na môj a Carin účet.

,,Tak a dosť!"Zhúkla som na nich a od hnevu som zaťala päste. Bola som pripravená im ukázať, že dokážem ublížiť, ak ma k tomu niekto prinúti.

,,Chalani mali by ste sa ospravedlniť za svoje správanie." Z lesa sa ozval hrubší mužský hlas a chalani sa so smiechom otočili.

,,Naozaj? A kto nám to prikáže?" Posmešne sa Mark opýtal a okolo jeho hlavy zrazu letel šíp, ktorý zakotvil v najbližšom strome.

,,Ja." Z kríkov vyšiel muž oblečený v kožených priliehavých čiernych nohaviciach, mal na sebe dlhý čierny plášť a z chrbta mu trčali šípy, ktoré mal uložené v puzdre. V ruke, ktorú mal potetovanú znakmi lovca držal luk a nekompromisne sledoval chalanov pred sebou. Na mňa s Carou sa ani nepozrel.

,,Kto si?"

,,Som tvoja nočná mora, ak týmto ženám nedáš pokoj. Ospravedlň sa, inak budeš mať problém chlapče," Mark viditeľne nasucho preglgol, no nevyšla z neho ani hláska.

,,Tým sukám sa nikdy neospravedlním!" Možno pôsobím ako kľudná a vyrovnaná dievčina, no ak niekto ubližuje verbálne alebo fyzicky mojím kamarátom a rodine, nedokážem udržať svoje emócie pod kontrolou. Moja moc je úzko prepojená s mojimi emóciami, ktoré mnou momentálne dosť lomcovali.

Zhlboka som sa nadýchla a podišla som k nim bližšie. Pozrela som sa na neznámeho chlapa a zákerne som sa usmiala.

,,Toto zvládnem aj sama..."

,,Drake. Volám sa Drake."

,,Drake. Zvládnem niekoho ako je Mark, nemusíš sa nami zdržiavať," milo som sa na neho usmiala, no Drake ma nehodlal počúvať. Schytil Marka a škaredo mu vykrútil ruku do dosť nepríjemnej polohy. Mark zakričal od bolesti a zohol sa.