11.kapitola

6 2 0
                                    


Opäť som sa ocitla v záhrade, v ktorej som bola aj predtým. Biele kvety boli krásne v rozkvete a slnko dodávalo záhrade úplne iný charakter, ako predtým. Tentokrát tu nebola žiadna hmla za čo som bola rada, pretože mi to dodávalo pocit bezpečia.

,,Millie." Moja stará mama sa usmievala a posadila sa na lavičku vedľa sklenníka. ,,Zachránila si lovca," Privrela som oči a zhlboka som sa nadýchla.

,,Viem, že ste s najväčšou pravdepodobnosťou na mne nahnevaní, ale musela som to urobiť. Carina sestra-"

,,Carina sestra sa bude zodpovedať rade predkov, o to sa nestaraj. Ty sa hlavne uisti, že lovec prežije. Jeho prežitie je na porazenie temného mága kľúčové, zohrá veľmi dôležitú úlohu aj spolu s tebou. Drž sa ho." Vedela som, že Lucianu trest neminie, ale nečakala som, že sa do toho zapletie rada predkov. Tá totižto zasadala jedine v prípade, ak sa jednalo o veľmi nebezpečné narušenie rovnováhy.

,,Ako mám zabezpečiť, že lovec prežije? Ak dokázala Luciana spraviť niečo takéto, môže to urobiť hocikto. Neviem ho chrániť, ak to on sám nechce. A pochybujem, že by bol nadšený z mojej neustálej prítomnosti. Je to lovec preboha! Má nás loviť a my sa máme pred ním chrániť, nie ho ochraňovať." Stará mama ma chytila za rameno a pozrela sa mi priamo do očí. Jej prenikavý pohľad som cítila až v kostiach, dokonca som mala pocit, že mi vidí priamo do duše.

,,Dieťa drahé, nikto nepovedal, že tvoja úloha bude jednoduchá, ale musíš to urobiť. Prežitie lovca je kľúčové ba až jedine prípustné. Urobila si veľmi dobre, že si zistila o aký druh jedu sa jednalo, ale nesmieš používať temnú mágiu. Predkovia ti odpustili len preto, lebo vedeli, že sa to stane," zvráštila som obočie a pozrela som sa na starú mamu. ,,To som nemala povedať."

,,Predkovia vedeli, čo mu hrozí a nepovedali mi nič? Držíte ma v neustálej nevedomosti a ja sa mám tváriť, že je to v poriadku? Ako dlho to ešte potrvá?" Skríkla som po starej mame a ona sa na mňa ľútostivo pozrela. ,,Ani na tieto otázky mi neodpovieš. Fajn." Zavrela som oči a sústredila som sa na prebudenie.

Otvorila som oči a posadila som sa. Johan vedľa mňa pokojne spal a usmieval sa. Pohladila som ho po jeho jemných vláskoch a pobozkala som ho na čelo. Opatrne, aby som ho nezobudila som sa postavila z postele a zamierila som do vedľajšej izby skontrolovať lovca.

Otvorila som dvere a vstúpila som dnu. Naskytol sa mi pohľad na Drakea sediaceho na posteli, ktorý si prehrábaval akurát svoje vlasy.

,,Si hore? Ako sa cítiš?" Drake sa mykol a pozrel sa mojím smerom. Posadila som sa oproti nemu a zapozerala som sa do jeho očí.

,,Zachránila si ma, prečo?" Jeho otázka som nerozumela. Naozaj si myslel, že by som bola schopná ho nechať umrieť? Áno, vyriešilo by to viaceré problémy spojené s lovcom v našom meste, ale nikdy by som si neodpustila, že som zabila niekoho, kto mi nič neurobil.

,,A prečo by som ťa mala nechať umrieť?" Spýtavo som nadvihla obočie a on sa na mňa prekvapene pozeral.

,,Som lovec a ty čarodejnica,"

,,A to automaticky znamená, že som ťa mala nechať umrieť? Len preto, že si lovec a máš ma zničiť? Akosi ti to nevychádza, keďže stále žijem." Naklonila som hlavu nabok a lovec sa hlasito rozosmial. ,,Potichu! Johan spí vedľa." Lovec si zakryl rukou ústa a pokračoval v tichom smiechu. Neveriacky som pokrútila hlavou a hodila som po ňom vankúš.

,,Ďakujem." Prikývla som a usmiala som sa na neho. ,,Asi by som mal ísť," chystal sa postaviť z postele ale zatočila sa mu hlava a tak sa zosunul späť na posteľ.

,,Si slabý, takže nikam nejdeš kým sa nedáš úplne do poriadku." Drake na mňa zagánil ale ja som sa nenechala vystrašiť. Ak ho pustím v takomto stave von, rovno si ten chlap koleduje, aby ho niekto napadol. A kľudne to môže aj Carina sestra.

Cara.

Chýbala mi.

Jej prístup, priateľstvo a podpora mi neuveriteľne chýbala. Mrzelo ma, ako sme sa pohádali kvôli jej sestre, ale nemala som na výber. Luciana to naozaj urobila a Cara na to skôr či neskôr príde a bude ju to bolieť. Vedela som však, že budem pri nej stáť aj napriek tomu, čo sa medzi nami stalo.

Nech sa nachádzame v akejkoľvek zlej situácií, priatelia sú našou oporou, pilierom, ktorý nás núti ísť ďalej a nepadnúť. Tým bola a stále je, pre mňa Cara. Pilier, ktorý zablúdil ale nájde si cestu späť.

,,Kam si sa stratila?" Nechápavo som sa pozrela na Drakea. ,,Na moment si tu nebola prítomná, tvoje telo bolo tu zatiaľ čo tvoja myseľ cestovala zákutiami."

,,Premýšľala som nad Carou a jej sestrou. To Carina sestra ťa otrávila, pokúsila sa ťa zabiť."

,,A to mi hovoríš len tak?" Zhlboka som sa nadýchla a vzpriamila som sa.

,,Bude potrestaná Drake. Predkovia sa o to postarajú." Drake si posmešne odfrkol a neveriacky pokrútil hlavou.

,,Ani ja by som predkom neverila." Prudko sme sa otočili k dverám a ja som sa postavila.

,,Ty?!" Prudko som dýchala a chránila som lovca.

,,Áno ja, dcérka." Cítila som na sebe Drakeov pohľad.

,,Ja nemám matku. Tá umrela v deň, kedy sa rozhodla ma opustiť." Moja matka sa za tie roky vôbec nezmenila. Rovnaké vlasy, tvár a postava. Bohvie, čo všetko robila preto, aby zostala taká ako predtým. Možno zabíjala nevinné novorodené čarodejnice, aby získala ich moc, alebo vynašla spôsob ako zostať mladou už naveky.

,,Správaj sa ku mne s rešpektom!" Zvýšila na mňa hlas a ja som po nej hodila ohnivú guľu.

,,Tu máš tvoj rešpekt." Matka mi útok chcela vrátiť, ale postavil sa medzi nás Drake.

,,Stačí." Prísne sa pozrel na nás obe a ja som si posmešne odfrkla.

,,Drake sadni si a nepleť sa do toho. A ty, matka, vypadni z môjho domu!"

,,Neboj sa, odídem ale aj s lovcom." Zaťala som ruky v päste a privrela som oči.

,,Ja nikam nejdem a na tvojom mieste čarodejnica by som vážil slová. Stále som lovec." Drake sa uškrnul, ale mne nebolo do smiechu. Moja matka veľmi dobre vedela kedy má prísť. Drake bol slabý a nedokázal by sa ubrániť, ak by som tu ja nebola. Bohvie, čo s ním táto osoba zamýšľala, ale vedela som jedno.

Jej príchod, ktorý bol viac ako nečakaný, neveštil nič dobré.

,,Myslíš si, že ma zaujíma kto si?" Oh áno, veľmi ťa to zaujímalo inak by si sem neprišla tesne po jeho otrávení.

,,Ty si donútila Lucianu použiť temnú mágiu však? Bola si majstrom v manipulovaní ostatných." Zákerne sa usmiala a oprela sa o stenu.

,,Stačilo jej iba dať dostačujúcu motiváciu a ona sama skákala ako som jej prikázala. Netrvalo to dlho a mala som ju omotanú okolo malíčka," zasmiala sa a pokračovala: ,,bola taká hlúpučká. Naozaj si myslela, že bude schopná zabiť lovca. Dokonca aj jed som jej poradila ja a čakala som, že na to prídeš, ale očividne si sa absolútne nezmenila za celý ten čas. Neznášaš temnú mágiu aj napriek tomu, že ona jediná odbúrava naše zábrany."

,,Odbúrava zábrany? Privádza nás na cestu šialených čarodejníc, ktoré priahnu po nenávisti a spôsobujú bolesť okolo seba! Čo je na tom dobré?"

,,Sklamala si ma, dcérka moja. Myslela som si, že si za ten čas trochu prišla k rozumu, ale očividne som sa mýlila. Lovec ide so mnou a ty tomu nijak nezabrániš, rozumieš?"

,,To sa ešte uvidí." Švihla som rukami dohora a premiestnila som nás na iné miesto.

Súboj medzi mnou a mojou matkou sa mohol začať.

1239 slov

You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Apr 27 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

Ku hviezdam... (ONC 2024)Where stories live. Discover now