Ku hviezdam... (ONC 2024)

10.kapitola

Ubehla hodina, odkedy som prišla domov s lovcom ležiacim na posteli v bezvedomí. Horúčka mu rapídne stúpala a Drake začal blúzniť. Moje schopnosti mu nedokázali pomôcť a ja som sa stávala bezradnou. Nevedela som, čo mám robiť.

Cara okolo mňa behala a nosila studenú vodu s utierkou, ktorú mu potom prikladala na čelo.

,,Mali by sme mu zobrať krv." Povzdychla som si a postavila som sa z postele.

,,Čo ak krv sčernie? Cara, sama veľmi dobre vieš, že ich krv sčernie, ak ju neodovzdajú dobrovoľne." Ten, kto vymyslel tieto hlúpe zákony, sa musel očividne veľmi nudiť. Na jednu stranu som chápala, prečo tomu tak bolo, ale na druhej strane som preklínala toho, kto počas zaklínadla pridal túto podmienku do ich existencie.

,,A čo ak nesčernie? Je slabý, musíme niečo urobiť inak o neho prídeme. Nehovorím, že by to nebolo lepšie pre nás všetkých, ale nie takýmto spôsobom." Cara mala pravdu, Drake bol slabý, možno naozaj jeho krv nesčernie a dokážeme prísť na to, čo sa mu stalo.

,,Za pokus nič nedáme." Cara prikývla a odbehla do kuchyne pre pomôcky na odber krvi. Doniesla malú fľaštičku, ihlu a sviečku.

Prebrala som si od nej pomôcky a zapálila som sviečku. Ihlu som priložila k ohňu, aby som ju dezinfikovala a keď bola dostatočne nahriata, pristúpila som k Drakeovi a opatrne som ju nechala prejsť kožou, priložila som fľaštičku k ihle a krv postupne stekala. Zázrakom bolo, že naozaj nebola krv čierna.

Aspoň malý úspech.

A teraz kúzlo.

,,Inspectornum malicis." Povedali sme obe naraz a krv začala horieť a plameň, ktorý stúpal z krvi bol fialový, čo znamenalo iba jednu vec.

Drakea niekto otrávil.

,,Kto by to chcel urobiť?" Keby som vedela Cara, už dávno by som toho votrelca zničila.

,,Existuje spôsob, ako to zistiť. Vrátime sa späť na oslavu a vystopujeme mágiu a jej farbu." Pochybovačne som sa na ňu pozrela a sadla som si na posteľ.

,,Vieš, že nemôžeme. Čiernu mágiu nepraktikujeme a ty veľmi dobre vieš, prečo tomu tak je."Áno, mohli sme použiť čiernu mágiu, ale následky by boli pre nás fatálne. Kúzlo by sa nám mohlo vypomstiť a obrátiť sa proti nám. Navyše, to kúzlo som nikdy nevidela nikoho použiť, čo bol problém. Vedeli sme o ňom iba z kníh.

,,Ak ho chceme zachrániť, nemáme na výber Millie." Povzdychla som si a zbehla som do svojej izby po knihu, v ktorej sa písalo o zaklínadle, ktoré sme sa chystali použiť.

Nebola som nadšená z toho, čo sme sa chystali spraviť. Bolo mi jasné, že predkovia nebudú spokojní a pokúsia sa nás zastaviť, ale musela som Drakea zachrániť. V mojom vnútri som cítila, že to bude správne rozhodnutie, aj keď pôjdem proti samotnej prírode a nebeským predkom.

,,Potrebujeme na to lupene nebeského kvetu, ale kde ho teraz zoženieme? V tomto ročnom období nerastie. Potom budeme potrebovať slzy čarodejnice a krv otráveného, čo je v našom prípade Drake. Už vieme, že jeho krv nesčernie, ale mali by sme sa poponáhľať. Musíme vedieť o aký jed išlo, a to nám dokáže povedať jedine človek, ktorý jed vytvoril." Cara prikývla a po vete, že sa hneď vráti sa vyparila z môjho domu.

O pár minút neskôr sa však vrátila s lupeňmi nebeského kvetu a ja som sa na ňu spýtavo pozrela.

,,Zásoby. Vedela som, že jedného dňa sa mi bude hodiť moja posadnutosť perfekcionizmom a pripravenosti." Áno, Cara bola priam posadnutá zásobami. Myslela si, že ak sa jedného dňa niečo zomelie, bude ona tá, ktorá všetkých spasí. Dúfala v to, že raz príde niekto, kto ocení jej schopnosti.